magická funkcia Funkcia umenia. Umelecké dielo slúži ako prostriedok magických praktík. –> funkcie umenia
Machotka, Pavel (1936-2019) Česko-americký psychológ, maliar a estetik. Experimentálne a empiricky skúma procesy umeleckej tvorby. Estetické diela – Cézanne: landscape into art (1996, Cézanne: Od krajiny k umeniu), Style and psyche (1999, Štýl a psychika), Light, form and sensuality (Svetlo, forma a zmyselnosť, 2002), Painting of our inner world. The psychology of image making (2003, Maľovanie nášho vnútorného sveta. Psychológia tvorby obrazov), On site with Paul Cézanne in Provence (2006,Cézannove miesta v Provence), Cézanne: The Eye and the Mind (2008, Cézanne: Oko a myseľ).
mainstream (angl. hlavný prúd) Kultúrno-historický, kultúrologický a estetický termín na označenie najrozšírenejšej podoby v určitom čase a priestore. Táto vrstva kultúra je najviac rozšírená, aj najviac a najľahšie akceptovaná, pretože sa pridržiava štandardizovaných spôsobov vyjadrenia. Zodpovedá všeobecne akceptovanému vkusu. V poslednom polstoročí sa považuje za blízky masovej kultúre a svetu masových médií, preto nesie aj hanlivý podtón.
majestátny Výrazová aj hodnotová kategória. Impozantný, zároveň urodzený a dôstojný.
majster Umelec schopný vytvoriť kvalitné umelecké dielo. Nie je totožný s à umeleckým géniom. Dielo majstra sa vydáva za vzor hodný nasledovania. à majstrovstvo
majstrovstvo Schopnosť umelca vytvoriť kvalitné umelecké dielo na úrovni štandardnej v danej kultúre. Obsahuje v sebe zručnosti pre remeselné spracovanie materiálu, ale aj rozvinutú umeleckú obrazotvornosť a schopnosť rozvíjať kultúrnu tradíciu. Je hodné nasledovania, pretože dodržiava štandardy na vysokej úrovni (nielen na úrovni mechanického opakovania), až ich tvorivo uplatňuje. à umelecké majstrovstvo, à majster
malebný Výrazová aj hodnotová kategória. Označuje zaujímavé usporiadanie obsahu a osobitosťou tvarov. Zdôrazňuje príjemnú organizáciu zovňajška človeka alebo prostredia. Obsahuje prímes príjemného, elegantného a pitoreskného. Neprovokuje, nevyžaduje dynamiku. Zväčša vyhovuje dominantnému vkusu. Nezriedka hraničí s gýčom.
maliarstvo Umelecký druh, ktorého hlavným umeleckým materiálom je farba nanesená na ploche. Je to priestorové umenie a je súčasťou skupiny výtvarných umení. Cieľom maliarstva je ozvláštňovať náš vizuálny svet (sústreďuje sa v prvom rade na naše farebné a tvarové videnie), pomocou zrakového vnímania prenikať do ľudských pocitov, rozvíjať schopnosť vizuálneho vnímania.
Malíček, Juraj (1974) Slovenský estetik a teoretik kultúry. Venuje sa hlavne populárnej kultúre. Hlavné dielo – Vademecum popkultúry (2008), Popkultúrny hrdina vo virtuálnej realite (s M. Malíčkovou a P. Zlatošom, 2008), The pleasure of appearance and knowledge – pop culture as experience (2016, slovensky 2021, Rozkoš zdania a poznania – pop kultúra ako skúsenosť).
Malíčková, Michaela (1972) Slovenská estetička. Venuje sa teórii hry. Hlavné diela – Aspekty morfológie hry (1998), Hra(nie) len ako estetický fenomén (2008), Upír ako maska inakosti (2013).
Mammata (2. pol. 11. st.) Indický estetik a teoretik literatúry. Synkreticky a systematicky opísal hlavné aspekty umeleckej tvorby – umelca, umeleckú tvorbu, štruktúru umeleckého diela. Hlavné dielo – Kavjaprakasa (2. pol. 11. st., Svetlo poézie).
Man, Paul de (1919-1983) Belgicko-americký teoretik literatúry a estetik. Venoval sa teórii interpretácie umeleckého diela s pomocou pojmu dekonštrukcia. Odmietol à estetickú ideológiu. Literárne dielo je druhom rétoriky, preto treba v diele analyzovať trópy, z ktorých sa skladá. Literárne dielo kladie čitateľovi pri čítaní prekážky v podobe figúr a obrazov. Hlavné estetické diela – Blindness and insight (1971, Slepota a vhľad), Allegories of reading: Figural language in Rousseau, Nietzsche, Rilke, and Proust (1979, Alegórie čítania: Figuratívny jazyk u Rousseaua, Nietzscheho, Rilkeho a Prousta), The rhetoric of romanticism (1984, Rétorika romantizmu), štúdia The resistance to theory (1986, Odpor voči teórii), Die Ideologie des ästhetischen (1993, Estetická ideológia).
Mandoki, Katya (1947) Mexická estetička a výtvarníčka. Venuje sa problémom každodennej estetiky a využíva sémiotické metódy. Hlavné estetické diela – Prosaica; introducción a la estética de lo cotidiano (1994, Prozaickosť; úvod do estetiky každodennosti), Estética cotidiana y juegos de la cultura (2006, Estetika každodennosti a kultúrne hry), Estética y comunicación (2006, Estetika a komunikácia), Prácticas estéticas e identidades sociales (2006, Estetické činnosti a sociálne identity), La construcción estética del Estado y de la identidad nacional (2007, Estetická konštrukcia štátnej a národnej identity), Everyday Aesthetics (2007, Estetika každodennosti).
manía Termín Platónovej estetiky. Označuje básnickú inšpiráciu, vznešený ošiaľ. Bez nej nie je možné vytvárať básnické diela. Je v protiklade s umeleckou zručnosťou, ktorá bez inšpirácie nevedie k vzniku umeleckého diela.
maniera Postup v umeleckej tvorbe, keď umelec opakovane vo svojej tvorbe využíva rovnaké formálne postupy bez ohľadu na myšlienky a význam umeleckého diela. Umelec imituje samého seba, postupuje podľa jednej šablóny. Postup tvorby tu nezávisí od umeleckého tvorivého zámeru. Mnohokrát ide o zlozvyk, ale môže ísť aj o špekuláciu, o snahu opakovať tie postupy, ktoré už niekedy mali u obecenstva úspech. Rafinované formálne postupy sú hodnotené vyššie ako významy či myšlienky alebo funkcie umeleckého diela. K maniere často vedie –> akademizmus.
manieristický à maniera
Mansúr, Ján –> Ján Damascénsky
Mao Ce-tung (1893-1976) Čínsky politik. Presadzoval umenie slúžiace ľudovým masám a priamo zaangažované v boji za komunizmus. Názory na umenie sú sústredené v tzv. Červenej knižke, výbere citátov z jeho prejavov.
Maquet, Jacques Jerôme Pierre (1919) Francúzsko-americký antropológ a filozof. Študuje úlohu a funkcie umenia v spoločnosti. Priniesol termín –> estetické ťažisko. Estetické diela – Introduction to aesthetic anthropology (1971, Úvod do estetickej antropológie), The aesthetic experience: an anthropological looks at visual arts (1986, Estetický zážitok: pohľad antropológa na výtvarné umenia).
Marcel, Gabriel (1889-1973) Francúzsky filozof. Zaoberal sa podstatou hudby a jej fungovaním v ľudskom živote. Podľa neho skladateľ vyjadruje v diele ľudskú skúsenosť. Medzi dielom a poslucháčom môže vznikať podobné emocionálne nastavenie, blízke môžu byť aj svetonázory skladateľa a poslucháča. Hudobnú ideu (základ diela) nemožno síce oddeliť od jeho formálnej stránky, ale je to emocionálny a duchovný obsah hudby. Svoje estetické názory vyjadroval v množstve článkov o hudbe a skladateľoch, ktoré boli po jeho smrti sústredené v knižke L’Esthétique musicale de Gabriel Marcel (1980, Hudobná estetika Gabriela Marcela).
Marcuse, Herbert (1898-1979) Nemecký filozof. Uvažoval o vzťahu umenia a moci. Estetická dimenzia skutočnosti má politický význam. Nový estetický poriadok je harmóniou pudov a rozumu. Hlavné estetické diela – The aesthetic dimension (1978, Estetická dimenzia), Die Permanenz der Kunst (1977, Stálosť umenia), diela s estetickými myšlienkami – Eros and civilization (1955, Eros a civilizácia), Kultur und Gesellschaft (1965, Kultúra a spoločnosť).
Margolis, Joseph (1924) Americký filozof a estetik. Venuje sa ontológii umeleckého diela. Umelecké dielo je fyzikálnym predmetom, ktorý vzniká na pozadí kultúry. Pri hodnotení diela sa nevyhneme relativizmu a je dôležité zapojiť interpretáciu. Analyzoval rôzne druhy interpretácie. Hlavné estetické diela – antológia Philosophy looks at the arts (1962, Filozofický pohľad na umenie), The language of art and art criticism (1965, Jazyk umenia a teórie umenia), Art and philosophy (1980, Umenie a filozofia), Culture and culture entities (1984, Kultúra a kultúrne entity), Interpretation radical but not unruly: the new puzzle of the arts and history (1995, Radikálna, ale nie nezmyselná interpretácia: nová záhada umení a histórie), What, after all, is a work of art? (1999, Čo napokon znamená umelecké dielo?).
Marchianò, Grazia (1941) Taliansky estetik a filozof. Venuje sa hlavne histórii estetiky. Hlavne estetické diela – L´armonia estetika (1973, Estetická harmónia), La cognizione estetika tra Oriente a Eccidente (1987, Západ a Východ v estetike), La creatività (1988, Tvorivosť), La pluralità estetica (2001, Estetická pluralita).
Martin, Lillian Jane (1851-1943) Americká psychologička a estetička. Robila empirické analýzy estetického vnímania, komického a skúmala detaily estetického vnímania podľa princípov G. Th. Fechnera. Hlavné estetické diela – Psychology of the aesthetic I. Experimental prospecting in the field of the comic (1905, Psychológia estetického I. Experimentálne hľadanie v oblasti komického), An experimental study of Fechner´´ s Principles of aesthetics (1906, Experimentálna štúdia k Fechnerovým Princípom estetiky).
Martindale, Colin (1943-2008) Americký psychológ a estetik. Venoval sa experimentálnemu výskumu umeleckej tvorby, rozvíjal pojem prototypu. Na základe empirických dát nachádzal v dejinách umenia cyklicky sa opakujúce cykly – od prirodzenejšej, snovejšie orientovanej umeleckej tvorby založenej na hlbších úrovniach ľudského vedomia, k racionálnejšej, abstraktnejšej tvorbe a naopak. Estetické diela – Romantic progression: The psychology of literary history (1975, Romantický progres: psychológia literárnej histórie), The clockwork muse: The predictability of artistic change (1990, Múza ako hodinový stroj: O predpovedateľnosti umeleckej zmeny), Evolutionary and neurocognitive approaches to the arts (s J. P. Locherom a V. M. Petrovom, 2007, Evolučné a neurokognitívne prístupy k umeniam).
Marx, Karol (1818-1883) Nemecký filozof a ekonóm. Spolu s F. Engelsom bol autorom vplyvnej teórie umenia. Umenie považoval za súčasť spoločenskej nadstavby závislej od výrobnej základne spoločnosti. Načrtol teóriu estetickej činnosti a estetického vedomia ako dvoch nevyhnutných súčastí estetického osvojovania sveta človekom. Za dôležitejšiu z nich považoval estetickú činnosť, ktorú chápal ako slobodné spredmetnenie ľudských bytostných síl. V tomto spredmetnení sa ruší odcudzenie človeka svetu, len tak môže človek formovať podľa zákonov krásy. Presadzoval realistické umenie. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Ökonomisch-filosophische Manuskripte (1844, Ekonomicko-filozofické rukopisy), Die heilige Familie (s F. Engelsom, 1845, Svätá rodina), Die deutsche Ideologie (s F. Engelsom, 1845-1846, Nemecká ideológia), 1959 – korešpondencia K. Marxa a F. Engelsa s Ferdinandom Lassalleom.
masmédiá (masové médiá) Systém v kultúre od 20. storočia, ktorý obsahuje technické prostriedky pre masové šírenie obsahov komunikácie, technológia práce s týmito prostriedkami, ako aj inštitúcie zabezpečujúce masové šírenie informácií. Patrí k nim televízia, rozhlas, film, periodická tlač, niekedy sa za ne považujú aj rôzne nosiče informácie (gramoplatne, magnetofónové kazety, videokazety, CD, DVD) a sčasti nesie charakter masmédia aj internet. Pomocou nich je možné šíriť informácie a iné obsahy komunikácie z jedného centra do celého sveta. Pracuje s nimi masová kultúra a je na ne napojený kultúrny priemysel. Sú významným prostriedkom štandardizácie vedomia. Televízia a rozhlas patria dnes k najtypickejším aj najsilnejším masmédiám. S ich pomocou vzniká dnes vo svete jednotná informačná vrstva.
masová komunikácia Činnosť, v ktorej tvorcovia informácie využívajú masmédiá na šírenie obsahov komunikácie v priestore a pre čo najväčší počet ľudí. V doterajších podmienkach je masová komunikácia v podstate jednosmerná, spätnú väzbu podporuje v minimálnej miere. Je dôležitým prostriedkom manipulácie s verejnosťou. Napriek tomu zásadným spôsobom podporuje rozvoj civilizácie tým, že pomáha vytvárať celosvetovú jednotnú informačnú vrstvu.
masová kultúra Súhrnkultúrnych predmetov, predstáv a činností, ktoré využívajú masovú komunikáciu a predávajú sa ako tovar. Jej cieľom nie je tvorba špičkových hodnôt, ale tvorba vecí, ktoré sa dobre predajú. Preto nadbieha vkusu širokých vrstiev obyvateľstva. Zľavuje z nárokov na myšlienkovú hĺbku a snaží sa o uniformitu svojich produktov aj zážitkov obecenstva. S cieľom čo najlepšie predať svoje produkty často manipuluje s estetickými zážitkami a estetickým vkusom ľudí. Jedným z jej cieľov je aj manipulácia a jedným z jej výsledkov je štandardizácia vedomia. Výrazne využíva možnosti kultúrneho priemyslu. Súvisí s rozširovaním voľného času ľudí, ktorý im umožňuje často prijímať kultúrne produkty. Bez masovej komunikácie by nebola mysliteľná, lebo by nemohla masovo šíriť a predávať svoje produkty. Rozvíja sa preto až v druhej polovici 20. storočia spolu s prostriedkami masovej komunikácie. Jej pozitívny význam je v tom, že mnohí ľudia sa len cez masovú kultúru stretávajú s umeleckými hodnotami.
masové médiá –> masmédiá
matematická estetika Označenie pre tendenciu v estetike, ktorá využíva matematické metódy (formálno-logické, algebraické a hlavne štatistické). Pretože v nej prevažujú metódy z kybernetiky a teórie informácie, označuje sa táto tendencia častejšie ako –> informačná estetika. –> metódy estetiky
materiál Termín estetiky ruskej formálnej školy. Označuje prírodné fakty, ktoré umenie povyšuje na estetický fakt. Zapojenie materiálu do umeleckých postupov je procesom tvorby umeleckého diela.
Mathauser, Zdeněk (1920-2007) Český estetik. Venoval sa hlavne semiotickej analýze umeleckého diela a umeleckej situácie. Vytvoril –> štvorec umeleckej špecifickosti, ktorý je modelom umeleckej situácie. Hlavné diela – Literatúra a anticipácia (1982), Metodologické meditace aneb Tajemství symbolu (1989, Metodologické meditácie alebo Tajomstvo symbolu), Estetické alternativy (1994, Estetické alternatívy), Mezi filosofií a poezií (1995, Medzi filozofiou a poéziou), Estetika racionálního zření (1999, Estetika racionálneho zrenia), Básnícké nápovědi Husserlovy fenomenologie (2006, Básnické našepkávanie Husserlovej fenomenológie).
Matuška, Alexander (1910-1975) Slovenský literárny kritik. Analyzoval štruktúru umeleckého diela, jeho funkcie a súvislosti s kultúrnou históriou. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Ideológia J. M. Hurbana a jej vzťahy k slovenskej súčasnosti (1934), Vplyv Schopenhauerovej filozofie na Nietzscheho (1934), Vajanský prozaik (1937).