MO-MR

móda 1. Odievanie a ozdobovanie tela. V tomto zmysle je to vecný termín. Móda však zasahuje všetky oblasti životného štýlu (napr. nábytok, design, automobilový priemysel) a obliekanie je spravidla len jedným z výrazov módy. Oproti –> modernému je móda povrchnejšia. 2. Bežný, súčasný a rozšírený estetický vkus. V tomto zmysle je to hodnotiaci termín. Obidva významy úzko súvisia, pretože odievanie je veľmi výrazne ovplyvňované vkusom rozšíreným v spoločnosti a súčasne sa tvorcovia módy snažia cieľavedome formovať estetický vkus súčasnosti. V obidvoch prípadoch ide aj o presadzovanie určitého –> kánonu. –> módnosť, –> staromódny

moderný Tá časť kultúrnej tradície, ktorú spoločnosť stále považuje za súčasnú a pritom odlišnú od minulosti. Spravidla je to nový kultúrny fenomén, avšak môže to byť aj fenomén vybratý z existujúcej kultúrnej tradície. Jeho protikladom môže byť –> klasický alebo –> staromódny. Má hlbší význam ako –> móda, lebo modernosť nie je založená len na rozšírenosti estetického vkusu. Princíp modernosti vzniká na základe hlbokej premenu kultúry a využíva ho skoro každá doba. Moderná povaha kultúrneho predmetu je však len dočasná, po istom čase prichádzajú nové hodnoty a pôvodný predmet sa začne považovať za staromódny.

módnosť Aktuálnosť, súčasnosť, kultúrny fenomén rešpektovaný existujúcim estetickým vkusom. Oproti –> móde je módnosť hodnotiacim termínom. Jeho protikladom je –> staromódny. Princíp módnosti sa uplatňuje vo všetkých umeleckých druhoch a v celej kultúre. Módnosť ovplyvňuje aj výber z kultúrnej tradície.

modul Jednotka miery alebo vyjadrenie presnej proporcie, ktorý sa využíva vo výtvarnom umení. Býva založený na presných matematických proporciách alebo na mierach ľudskej postavy. –> kánon

modulor Termín Le Corbusiera. Označuje systém proporcií, ktoré sa vzťahujú k ľudskému telu a využívajú sa v architektonickej tvorbe.

Reprodukované z Crhák, F. – Kostka, Z.: Výtvarná geometria. Bratislava : SPN, 1984. s.154

modus –> miera

Mokrejš, Antonín (1932) Český estetik a filozof. Zaoberá sa ontológiou umeleckého diela a funkciami umenia. Hlavné estetické diela – Umění, skutečnost, poznání (1966, Umenie, skutočnosť, poznanie), Filosofie a život – život a umění (1995, Filozofia a život – život a umenie), Umění: a k čemu? (2002, Umenie: a načo?).

Moles, Abraham (1920-1992) Francúzsky fyzik, filozof, psychológ a estetik. Rozvíjal teóriu estetického vnímania ako interaktívnu komunikáciu, venoval sa teórii gýča. Rozvíjal experimentálne postupy v estetike. Estetické diela – Theorie de l´information et perception esthétique (1958, Teória informácie a estetické vnímanie), Art et ordinateur (1971, Umenie a počítač), Le Kitsch: L’art du bonheur (1971, Gýč: Umenie šťastia), Psychologie du Kitsch (1977, Psychológia gýča),diela s estetickými myšlienkami – L´affiche dans société urbaine (1969, Plagát v mestskej spoločnosti), Sociodynamique de culture (1973, Sociodynamika kultúry).

mono no aware Termín japonskej klasickej estetiky. Označuje citlivosť na veci, v ktorej človek bezprostredne, bez účasti jazyka, vníma celistvosť sveta a života ako jednotu božstva, vecí a zážitku. Je to citlivosť na smútok obsiahnutý v celku sveta a vecí. Možno ho preložiť aj ako krása smútku.

morálna funkcia Funkcia umenia. Umelecké dielo prezentuje, potvrdzuje alebo odmieta a ironizuje určité sociálne normy. Prostredníctvom tejto funkcie pôsobí umenie na morálny vývin sociálnej skupiny. Často sa prepája s –> integračnou funkciou. –> funkcie umenia

Moravčíková, Erika (1983) Slovenská teoretička kultúry a médií. Analyzuje súčasnú mediálnu kultúru a procesy v postmodernej kultúre. Estetické dielo – Vybrané megatrendy v súčasnej mediálnej zábave (2013).

Morawski, Stefan (1921-2004) Poľský estetik. Venoval sa vymedzovaniu estetiky, histórii estetiky a súčasným trendom v umení. Hlavné diela – Rozwój myśli estetycznej od Herdera po Heinego (1957, História estetického myslenia od Herdera po Heineho),  Między tradycją a wizją przyszłości (1966, Medzi tradíciou a víziou budúcnosti)), Absolut i forma (1966, Absolútno a forma), O przedmiocie i metodzie esetyki (1973, O predmete a metóde estetiky), Il marxismo a l´estetica (1973, Marxizmus v estetike), Inquiries into the fundamentals of aesthetics (1974, Skúmania základov estetiky), Na zakręcie: od sztuki do po-sztuki (1985, Na zákrute: od umenia do po-umenia), Główne nurty estetyki XX wieku (1992, Hlavné prúdy estetiky 20. storočia),The troubles with postmodernism (1996, Problémy s postmodernizmom), Crisis of culture (1999, Kríza kultúry), Niewdzęczne rysowanie mapy… O postmodernie(izmie) i kryzysie kultury (1999, Nevďačné kreslenie mapy… O postmoderne(izme) a kríze kultúry).

morfologická estetika Iné označenie pre –> štrukturálnu estetiku. –> metódy estetiky

Moritz, Karl Philipp (1756-1793) Nemecký estetik. Zaoberal sa teóriou umeleckej tvorby a teóriou krásy. U umelca sa stretávajú v harmónii aktívna formatívna sila a pasívna emocionálna sila. S ich pomocou umelec tvorí krásny objekt, ktorý svojou organizáciou imituje prírodu. Krásna vec je krásnou vtedy, ak ju posudzujeme nezaujato, len pre pôžitok z nej samej, mimo jej praktických účelov. Hlavné diela – Versuch einer Verinigung alle schönen Künste und Wissenschaften unter dem Begriff des in sich selbst Vollendeten (1785, Pokus zjednotiť všetky krásne umenia a vedy pod jednej pojem, ktorý je sám osebe dokonaly), Über die bildende Nachahmung des Schönen (1788, O tvorivej imitácii krásy).

Morpurgo-Tagliabue, Guido (1917-1997) Taliansky estetik a filozof. Venoval sa hraniciam a rozdielom estetického a umeleckého predmetu. Podľa neho umelecké dielo vzniká na základe obrazného vnímania a má hodnotovú povahu. Spracoval aj dejiny modernej estetiky. Hlavné estetické diela – Il concetto dello stile (1951, Pojem štýlu), L´Esthétique contemporaine (1960, Súčasná estetika).

Morris, Charles William (1901-1979) Americký semiotik a filozof. Analyzoval jazyk umenia, ktorý od jazyka vedy odlišoval tým, že umelecký jazyk nepotrebuje denotát, hoci nesie význam. Význam vzniká z kombinácie znakov a hľadanie nových kombinácií je zmyslom umenia. Hlavné estetické diela – štúdie Aesthetics and theory of signs (1939, Estetika a teória znakov), Science, art and technology (1939, Veda, umenie a technika), hlavné diela s estetickými myšlienkami – Foundations of the theory of signs (1938, Základy teórie znakov), Signs, language and behavior (1946, Znaky, jazyk a správanie).

Morris, William (1834-1896) Anglický estetik, výtvarník, organizátor umeleckého života, spisovateľ a politik. Analyzoval vzťahy umenia a priemyslu. Preferoval neodcudzenú remeselnú prácu a úžitkové umenie, v ktorom videl ideálnu jednotu umenia a práce.. Predpokladal, že každý človek je schopný umeleckej tvorby. Hlavné estetické diela – Hopes and fears for art (1881, Nádeje a obavy o umenie), Art and socialism (1884, Umenie a socializmus), Architecture, industry and wealth (1902, Architektúra, priemysel a bohatstvo).

Motokiyo, Zeami (Motokijo, Kanze) (cca1363-1443) Japonský dramatik, herec,  teoretik umenia a divadelný organizátor. Venoval sa znakovej štruktúre umeleckého diela a štruktúre umeleckej tvorby. Umelcovu zručnosť spájal so schopnosťou sebareflexie umelca. Centrálnym pojmom jeho estetiky je jûgen – rozpracoval teóriu tichej vnútornej krásy sugestívne vyjadrovanej prostriedkami umenia. Hlavné dielo – Fuši kaden (cca 1400, Správa od kvetov: Ako vyzerá vietor?).

Motoori, Norinaga (1730-1801) Japonský lekár, historik, teológ, politológ a estetik. Rozvíjal teóriu umeleckej expresie. Básnická aj náboženská expresia sú aktom srdca (–> kokoro) a umelec musí mať pravé srdce. Do centra japonskej estetiky a kultúry vniesol termín –> mono no aware ako zvláštnosť japonského národného charakteru. Hlavné dielo s estetickými názormi – Kodžiki den (1798, Komentáre ku Kodžiki).

mravná krása Hodnotenie človeka a jeho činov tak, že morálne pozitívne hodnoty získavajú aj esteticky pozitívne hodnotenie. Vonkajšia krása, prípadne vnútorné bohatstvo človeka hodnotené esteticky pozitívne sa spájajú s morálnou dokonalosťou. Niektoré koncepcie jednoznačne spájajú krásu s mravnosťou. –> kalokagathia