Siao Kang (503-551) Čínsky literárny teoretik. Venoval sa funkcii umeleckého diela. Podľa neho umenie nemá slúžiť praktickým cieľom, ale má byť bezprostredným vyjadrením pocitov. Hlavné dielo – antológia Jutai sinjong (1. pol. 6. st., Nové piesne z nefritovej terasy).
signálna sústava 1´ („jedna s čiarkou“) Termín estetiky G. Lukácsa. Označuje poetický jazyk, ktorý využíva tak predstavy, ako aj myslenie v pojmoch. Preto je jeho sídlo medzi prvou a druhou signálnou sústavou človeka.
Simmel, Georg (1858-1918) Nemecký filozof a sociológ. Charakterizoval moderné kultúrne procesy v spojitosti so sociálnou situáciou a postavením jednotlivca. Umelecké dielo prezentuje vnútorné tajomstvá umelca, prezentuje prúd života. Hlavné estetické diela – Der Konflikt der modernen Kultur (1918, Konflikt modernej kultúry), Zur Philosophie der Kunst (1922, K filozofii umenia).
simulakrum Procesy v neskorej moderne, v postmodernej a masmediálnej kultúre, keď znak stráca vzťah k realite. Stráca sa možnosť chápať skutočnosť cez znak. Znak už len simuluje, nič mimo seba neoznačuje, vzťah ku skutočnosti len predstiera a funguje ako imanentný a sebestačný fenomén.
slávnosť Termín estetiky H.-G. Gadamera. Označuje takú situáciu, v ktorej sa uvoľňuje tlak každodennosti. Túto udalosť prežívajú ľudia ako obraznú udalosť a jej súčasťou je úcta k predmetu slávnosti. Pocit návratu dopĺňa ľudské prežívanie času. Slávnosť je podľa H.-G. Gadamera jednou z troch nevyhnutných charakteristík umenia, popri hre a symbole.
slipstream (okrajový prúd, prúd na okraji) Termín kultúrnej histórie, kultúrológie a estetiky označujúci alternatívnu vrstvu kultúry v určitom čase a priestore. Sú to nekonformné a štandradnému vkusu odporujúce produkty, často provokujúce a ponúkajúce alternatívne pohľady na svet. Slipstream môže byť blízko populárnej kultúre, ale často aj alternatívnym kultúram, často však jeho hodnoty prechádzajú do mainstreamu.
slobodné umenia (artes liberales) Termín starovekej, stredovekej a renesančnej estetiky. Označoval také umenia, ktoré si pre svoj vznik nevyžadovali fyzickú, manuálnu prácu. Hodnotili ich vyššie ako –> služobné a –> mechanické umenia. V staroveku k nim patrili napríklad poézia, v stredoveku sa blížili skôr vede, patrila sem napríklad gramatika. –> trivium a –> quadrivium
sloh Historický súbor analogických vyjadrovacích princípov, spôsobov tvorby, umeleckých zámerov a pohľadov na svet, ktorý vyviera z jednotných svetonázorových princípov a obsahuje analogické etické normy. –> umelecký sloh
služobné umenia (artes vulgares) Termín starovekej estetiky. Označoval umenia, ktoré pre svoj vznik potrebovali manuálnu, fyzickú prácu. Boli menej hodnotné ako –> slobodné umenia. Patrili medzi ne napr. sochárstvo, maliarstvo, V stredoveku ich pomenovali ako –> mechanické umenia.
Smith, Jeffrey K. Americký a novozélandský psychológ a estetik. Venuje sa psychológii estetického vnímania a tvorivosti v umení. Hlavné publikácie – The Cambridge Handbook on the Psychology of Aesthetics and the Arts (s p. P. L. Tinion, 2014, Cambridgeská príručka psychologickej estetiky a psychológie umenia), The museum effect: How museums, libraries, and institutions educate and civilize society (2014, Efekt múzea: Ako múzeá, knižnice a inštitúcie vzdelávajú a civilizujú spoločnosť)..
„smrť autora“ Koncepcia estetiky R. Barthesa. Znamená znižovanie úlohy umelca v tvorbe umeleckého diela. Cez autora (spisovateľa) v tvorbe prehovára jazyk a priestor textu. Preto už autor nedáva dielu svoj jednoznačný význam. Divák môže v interpretácii a v estetickom vnímaní prisudzovať dielu rôzne významy.