IB-IM

Ibn Rušd, Abdúl al-Walíd Muhammad Ibn Ahmad Ibn Muhammad (Averroes) (1128-1198) Arabský filozof, teológ a lekár. Umenie považoval za takú formu sylogizmu, ktorá je fantazijným zobrazením reality. Jeho komentáre k Aristotelovi výrazne vplývali na islamskú estetiku. Hlavné estetické dielo – rukopis známy ako Talkhis kitab al-shi’r (12. st., Stredné komentáre k Aristotelovej Poetike).

Ibn Sina, Abū ‘Alī al-Husayn ibn ‘Abd Allāh ibn Sīnā al-Balkhī (Avicenna) (980-1037) Perzský lekár, filozof, matematik a hudobník. Hudbu považoval za časť matematiky. Venoval sa estetickému vnímaniu zvukov a úlohe hudby v medicíne. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Kitab al Šifa (1020, Kniha o uzdravovaní).

idea krásyTermín Platónovej estetiky. Označuje krásu ako súčasť najvyššej triády ideí – Pravda, Dobra, Krása. Všetky pozemská krása je len jej kópiou, umelecké diela sú potom len kópiami týchto kópií.

ideologická funkcia Funkcia umenia. Umelecké dielo slúži ako prostriedok ideologického boja. Túto funkciu často využívajú autoritatívne politické režimy, avšak využívajú ju aj umelecké skupiny na prezentáciu svojich zámerov. –> funkcie umenia

idylický Výrazová kategória. Označuje pokojný, idealizovaný jav, ktorý neobsahuje vnútorné protirečenia. Spravidla má príchuť nostalgie.

ikon Termín semiotiky. Označuje –> znak, ktorý vznikol na základe určitej podobnosti s predmetom označovania.

ikonickosť výrazu Termín estetiky F. Miku. Označuje také vyjadrenie, ktoré sa zameriava na zobrazenie, odraz skutočnosti. Zdôrazňuje sa označovanie skutočnosti, ktorému sa podriaďuje výber prostriedkov na vyjadrenie. Jej výsledkom je zobrazenie. Neexistuje bez –> operatívnosti výrazu. Zo vzťahu ikonickosti a operatívnosti sa u F. Miku odvíja systém estetických výrazových kategórií.

ikonodúlia Ideológia zástancov obrazov v obrazoboreckých sporoch. V opozícii k obrazoborectvu obhajuje existenciu obrazov dôvodiac, že nemajú samostatnú moc. Sú len zobrazením, a teda majú len odvodenú existenciu. –> ikonoklazmus

ikonografia Termín umeleckej historiografie. 1. Systém obrazov a znakových zvyklostí v určitej kultúre. 2. Vedná disciplína zaoberajúca sa štúdiom týchto systémov. Študuje kultúrno-historické súvislosti medzi zobrazením a realitou, zobrazením a ideou.

ikonoklazmus (= obrazoborectvo) Odmietanie, až ničenie obrazov a prenasledovanie ich tvorcov. V jeho pozadí nie je zvažovanie umeleckej hodnoty obrazu, ale jeho funkčnosť náboženská, mocenská, rasová, národnostná a pod. Východiskom ikonoklazmu je presvedčenie, že obraz nie je len zobrazením, ale sám má skutočnú moc. Obrazoborci považujú za svojho hlavného nepriateľa modlárstvo. Podľa obrazoborcov sila estetického zážitku z obrazu vedie človeka k pôžitkárstvu. Ikonoklastická diskusia spresňuje poznanie a funkcie umeleckej, estetickej a znakovej hodnoty obrazu. –> ikonoklazmus, –> ikonodúlia

ikonolatria Zbožšťovanie obrazov, uctievanie obrazov. V rôznych náboženstvách považované za modloslužobníctvo, čo tvorí východisko pre ikonoklazmus. Ikonolatria nerešpektuje estetickú ani umeleckú hodnotu obrazu, ale predpokladá prítomnosť nadprirodzených síl v ňom. Predpokladá jednotu materiálu a transcendentna, neodlišuje znakový nástroj a zobrazené. –> ikonoklazmus

ikonológia Umelecko-historická disciplína zaoberajúca sa štúdiom znakových systémov, tém, zobrazení, významov, teda ikonografie v kultúrno-historickom kontexte. Systematicky ju rozpracovali C. Ripa, A. Warburg a E. Panofsky. Umelecké dielo chápe ako mnohovrstvový fenomén a ako konkrétny historický dokument. V podaní E. Panofského je širšou vedou ako –> ikonografia, lebo ikonológia sa nezaoberá témou, ale rôznymi vrstvami významov.

ikonologická interpretácia Termín E. Panofského. Analýza rôznych vrstiev  významu a symbolov v umeleckom diele vo väzbe na kultúrnu tradíciu a na proces tvorby.

ilúzia Vnem, predstav, alebo presvedčenie, ktoré nezodpovedajú skutočnosti a sú vlastne klamom. Z estetického hľadiska je súčasťou umeleckej konvencie – tvorba ilúzie je bežnou súčasťou umenia. Pracujú s ňou najmä rôzne verzie iluzionizmu a na tvorbe ilúzie je založená virtuálna realita. Často sa odsudzuje, lebo môže recipienta  zavádzať. Apaté (gr.) označovalo iluzionistické umenie.

imaginácia –> umelecká imaginácia

imaginárne Vytvorené fantáziou, neexistujúce. Môže aj nemusí si zachovávať väzbu na skutočnosť. Umenie neexistuje bez tvorby imaginárneho sveta. Imaginárne nie je totožné s nepravdepodobným, s absurdným ani s –> ilúziou.

Imamiči, Tomonubu (Tomonobu) (1922-2012) Japonský estetik a filozof. Venoval sa teórii krásy. Hlavné estetické diela – Aspects of beautiful and art (1968, Aspekty krásy a umenia), The localisation and the orientation of interpretation (1970, Lokalizácia a orientácia interpretácie), Essay on beauty (1973, Esej o kráse), Aesthetics in the Orient (1980, Estetika v Oriente), L´Esthétique contemporaine du Japon (s Akira Tambom, 1988, Súčasná japonská estetika).

imitácia Verné napodobenie, falzifikát, kópia. Oproti mimézis je imitácia skôr verným napodobením vonkajších charakteristík ako podstaty, vnútornej logiky či významov javu (k čomu sa blíži mimézis). Vyskytuje sa pri –> ilúzii v umení, ale ilúzia vytvára komplexnejší obraz. Často sa odsudzuje ako zavádzanie recipienta. V umeleckej tvorbe je súčasťou –> epigónstva, v umeleckej výchove je niekedy východiskom imitácia majstrov. V estetike sa často termín imitácia zamieňa s termínmi –> napodobenie a –> mimézis.

implicitná estetika Termín estetiky W. Tatarkiewicza. Označil ním súbor zákonitostí, pravidiel a princípov tvorby konkrétneho umelca, ktoré je možné zrekonštruovať z jeho umeleckých diel. Na rozdiel od –> explicitnej estetika netvoria teoretický systém.

improvizácia Umelecká tvorba bez vopred daného plánu. Je riadnou súčasťou umeleckej tvorby. Improvizujúci umelec nemá presne určený umelecký tvorivý zámer, umelecké prostriedky, umelecký materiál alebo podobu výsledného umeleckého diela. Umelec pracuje na základe vnútornej povahy tých prostriedkov či materiálu, ktoré sa mu vyskytnú. V priebehu tvorby necháva voľné pole svojej umeleckej imaginácii a výsledné umelecké dielo je do značnej miery výsledkom náhody. Zvlášť veľkú úlohu má improvizácia v takých umeleckých druhoch, ktorých diela vznikajú priamo pred divákom. Vysoká schopnosť improvizácie býva pripisovaná géniom. Častá je kolektívna improvizácia.