BA-BE

Babiak, Michal (1961) Slovenský estetik a teoretik drámy. Venuje sa estetike literatúry a divadla. Hlavné diela – Literatúra a kontext (1999), Spomínanie medzi bytím a zabúdaním (2009).

Babyrádová, Hana (1959) Česká pedagogička, výtvarníčka a estetička. Venuje sa estetickej výchove v rôznych formách. Hlavné estetické dielo – Rituál, umění, výchova (2002, Rituál, umenie, výchova).

Baďová, Petra (1985) Slovenská estetička. Venuje sa estetike každodennosti a semiotickým otázkam estetickej činnosti. Hlavné dielo – Existenciálna estetika vecí (2016).

Bachelard, Gaston (1884-1962) Francúzsky filozof a estetik. Rozpracoval teóriu umeleckej imaginácie s pomocou kategórie –> snenie a analýzou štyroch živlov (ohňa, vody, vzduchu a zeme). Umelec vytvára svojou obrazotvornosťou nový svet pocitov, zážitkov a obrazov. Dynamika obrazov nám dáva možnosť nahliadnuť od dynamiky skutočnosti. Hlavné estetické diela – L´eau at les rêves (1942, Voda a sny), L´air et les songes (1943, Vzduch a sny), La terre et les rêveries du repos(1948, Zem a snenie odpočinku), La terre et les rêveries de la volonté (1948, Zem a snenie vôle), La psychoanalyze du feu (1949, Psychoanalýza ohňa), Le poétique de l´espace (1957, Poetika priestoru), La poétique de la rêverie (1961, Poetika snenia), La flamme d´une chandelle (1961, Plameň sviečky).

Bachtin, Michail Michailovič (1895-1975) Ruský literárny vedec a estetik. Zameriaval sa na analýzu umeleckého diela v sociálnom, kultúrnom a literárnom kontexte, ktoré majú za dôsledok významovú otvorenosť diela. Za predmet estetiky považoval estetický objekt, v umeleckom diele zdôrazňoval jeho obsahovo-formovú jednotu. Rozpracoval kategórie –> rôznoreč, –> chronotop a –> karnevalový. Hlavné estetické diela – Formaľnyj metod v literaturovedenii (1928, Formálna metóda v literárnej vede), Tvorčestvo Fransua Rable (1965, Tvorba Francoisa Rabelaisa), Voprosy literatury i estetiki (1975, Problémy literatúry a estetiky).

Bakoš, Ján (1943) Slovenský historik výtvarného umenia, teoretik umenia a estetik. Venuje sa metodológii skúmania umenia a dejín umenia, problémom identity slovenskej kultúry, analyzuje umelecké dielo v kontexte kultúrnej histórie. Hlavné estetické diela – Situácia dejepisu umenia na Slovensku (1985), Umelec v klietke (1999), Periféria a symbolický skok (2000), Štyri trasy metodológie dejín umenia (2000), Intelektuál a pamiatka (2004).

Bakoš, Mikuláš (1914-1972) Slovenský literárny vedec a estetik. Analyzoval  výstavbu umeleckého diela vo väzbe na teórie Jana Mukařovského. Zdôrazňoval sociálnu podmienenosť umenia. Prekladal a redigoval estetickú literatúru a organizoval umelecký život na Slovensku. Hlavné estetické diela – O socialistickom realizme (1952), Stalin a umenie (1953), Literatúra a nadstavba (1960), Literárna história a historická poetika (1973), štúdia Problémy sociológie literatúry (1943).

Bakoš, Oliver (1953) Slovenský estetik. Venuje sa hlavne dejinám nemeckej klasickej estetiky a špeciálne estetike I. Kanta. Prekladá z nemeckej estetiky. Hlavné estetické diela – Paradoxy vkusu (1989), Básnik a vec (2000), videofilmy Estetika 1-5 (s J. Hamarom, 1998-2002).

baladický Výrazová kategória. Lyricko-epický so smutným koncom, chmúrny.

Balthasar, Hans Urs von (1908-1988) Švajčiarsky kňaz a teológ. Vo svojej teologickej estetike sa zaoberal krásou ako súčasťou božieho stvorenia. Podľa neho tvorí krása spolu s pravdou základ pre kontempláciu boha. Krása rozochvieva celú ľudskú bytosť. Estetické dielo – The glory of the Lord: a theological aesthetics (1983-1991, Sláva Boha: teologická estetika).

banálny Výrazová kategória. –> všedný

barokový Výrazová aj hodnotová kategória. Ak sa nechápe len ako kultúrno-historický termín, znamená v širšom význame niečo v prehnane dimenzovaných formách, príliš dekoratívne, pôsobiace afektovane.

Barthes, Roland (1915-1980) Francúzsky estetik a semiotik. Umelecké dielo a umeleckú tvorbu analyzoval s pomocou teórie znakov. Dielo je vytvárané poľom znakov, ktoré svojou otvorenosťou umožňuje zmeny v chápaní diela. Znaky nesú rôzne vrstvy významov a spolu so svojou otvorenosťou dávajú čitateľovi možnosť hrať sa so znakmi, a tým ich aj rôzne interpretovať. Táto hra poskytuje čitateľovi pôžitok. Rozpracoval teóriu –> smrti autora a kategóriu –> rukopisu. Hlavné estetické diela – La degré zéro de l´écriture (1953, Nulový stupeň rukopisu), Mytologies (1957, Mytológie), S/Z (1970, S/Z), Le plaisir du texte (1973, Pôžitok textu), La bruissement de la langue (1984, Šumenie jazyka), štúdia La mort de l´auteur (1968, Smrť autora).

Basch, Victor (1863-1944) Francúzsky estetik a politik. Rozvíjal teóriu vcítenia. Hlavné štúdie – Essai critique sur l´esthétique de Kant (1897, Kritická esej o Kantovej estetike), De l´esthétique allemande contemporaine (1912, O súčasnej nemeckej estetike), L´Esthétique allemande au XIXe siécle (1912, Nemecká estetika 19. storočia), Essais d´esthétique, de philosophie at de littérature (1934, Eseje o estetike, filozofii a literatúre).

Basileios (Bazil Veľký) (cca 330-379) Grécky mních, teológ a filozof. Venoval sa teórii krásy. Tvrdiac, že príroda je usporiadaná ako umelecké dielo, rozviedol motív –> pankalie. Hlavné estetické dielo – pravdepodobne Homiliae in hexaemeron (po 350, Homílie k hexameronu), antológia z diela Órigena Philocalia (s Gregorom z Nazianu, cca 370, Láska ku kráse).

al-Basri –> Abū ‘Alī al-Hasan ibn al-Hasan ibn al-Haytham

Bašō (Munefusa, Macuo) (1644-1694) Japonský básnik a estetik. Rozpracoval teóriu umeleckej tvorby. Umelec má zachytiť uplývajúcu pravdu prírody tak, že sa ponorí do nej, cíti ju a identifikuje sa s ňou. Takýto estetický obrat mysle je spoločným princípom všetkých umení. Hlavné diela, s estetickými myšlienkami – Oku no Hosomiči (1689, Úzka cesta na ďaleký sever), Kikigaki Nanukagusa (1689, Zápisky zo siedmich dní), Jamanaka Mondo (1689, Rozhovory v Jamanake).

Batteux, Charles (1713-1780) Francúzsky kňaz, filozof a estetik. Umenie považoval za napodobovanie prírody v jej krásnych formách. Zaviedol termín krásne umenia, ktoré vyčlenil oproti mechanickým umeniam. Cieľom krásnych umení je napodobovať prírodu a páčiť sa. Umeleckej tvorbe predpisoval predpisy tak, aby bola jej výsledkom krása. Budoval klasifikáciu umení. Hlavné estetické diela – Les beux-arts rédiut à un même principe (1746, Krásne umenia redukované na jeden princíp), Principes de la litterature (1774, Základy literatúry).

Baudrillard, Jean (1929-2007) Francúzsky filozof, sociológ, teoretik kultúry a estetik. Analyzoval procesy v postmodernej kultúre, v kultúre masmédií a v populárnej kultúre, ako aj premeny estetického vnímania v nich. Podľa neho už neexistuje jasné oddelenie diela, znaku a označovanej reality, ale všetko sa stáva znakom, dokonca  aj samotná realita je pre nás už len znakom. Znaky už viac neoznačujú realitu, ale samé seba, a tak žijeme vo svete čistej simulácie. Na označenie tohto fenoménu používa termíny –> simulakrum a –> hyperrealita. Rozpracoval termín –> obscénnosť, ktorý označuje procesy v masmediálnej kultúre. Hlavné diela s estetickými myšlienkami –  Léxhange symbolique et la mort (1976, Symbolická zmena a smrť), Agonie des Realen (1978, Agónia reálneho), De la séduction (1979, O zvádzaní), Simulacres et simulation (1981, Simulakrá a simulácia), štúdia The ecstasy of communication (1983, Extáza komunikácie), Amérique (1986, Amerika), Le crime parfait (1995, Dokonalý zločin), Illusion, désillusion esthétique (1997, Ilúzia, estetická dezilúzia).

Baumgarten, Alexander Gottlieb (1714-1762) Nemecký estetik a filozof. Analyzoval štruktúru umeleckého diela a hranice estetiky. Pomenoval estetiku a vyčlenil ju ako samostatnú vednú disciplínu. Podľa neho je estetika veda o zmyslovom poznaní (aesthetica est scientia cognitionis sensitivae). Chápal ju ako teóriu nižšieho, avšak nezávislého stupňa poznania, v ktorom sa uplatňujú zmysly a fantázia. Krásu spája s pravdou, nejasne vymedzuje hranice medzi umeleckou tvorbou a vedeckým poznávaním krásy. Hlavné diela – Meditationes philosophicae de nonnullis ad poema pertinentibus (1735, Filozofické úvahy o o niektorých otázkach poézie), Aesthetica (1750-1758, Estetika).

Beardsley, Monroe C. (1915-1985) Americký estetik. Venoval sa teórii umeleckej hodnoty a estetického vnímania. Estetický pohľad na umelecké dielo považoval za kľúčový pre hodnotenie diela. Estetická hodnota vychádza z estetických kvalít diela samotného. Zdôrazňoval nutnosť analyzovať dielo v kultúrnom kontexte. Analyzoval problém svojbytnosti samostatnej oblasti estetického v ľudskom živote. Rozpracoval termíny à affective fallacy a à intentional fallacy. Hlavné diela – The possibility of criticism (1970, Možnosti teórie umenia), Aesthetics: problems in the philosophy of criticism (1981, Estetika: problémy filozofie teórie umenia), The aesthetic point of view (1982, Estetický pohľad), štúdia The intentional fallacy (s W. K. Wimsattom, 1946, Intencionálny blud).

beaux arts –> krásne umenia

Beličová, Renáta (1962) Slovenská hudobná estetička. Rozpracúva teóriu hudby v kontexte auditívnej kultúry. Estetické diela – Recepčná hudobná estetika. Introdukcia (2002), Recepčná hudobná estetika. Teória (2003), Recepčná hudobná estetika. K pojmosloviu (2006).

Bell, Arthur Clive Heward (1881-1964) Britský teoretik umenia a estetik. Priniesol termín à významová forma a rozpracoval termín à estetický cit. Uvažoval o funkcii umenia v spoločnosti. Úlohou umelca je vytvoriť významovú formu a vyjadriť svoje pocity. Zdôrazňoval väzbu medzi určitým usporiadaním tvarov v umeleckom diele a estetickým zážitkom. Hlavné diela – Art (1914, Umenie), Enjoying pictures (1934, Pôžitok z obrazov).

Bellori, Giovanni Pietro (1615-1696) Taliansky teoretik a historik umenia, archeológ. Systematicky sformuloval klasicistický umelecký ideál ako jednotu pozorovania prírody a tvorby ideálnej podoby prírody v umeleckom diele. Hlavné estetické dielo – Vite de´pittori, scultori et architetti moderni (1672, Životy moderných maliarov, sochárov a architektov).

bellus Novoveký termín pre krásu. Nadviazal na pôvodné skôr formálne určenie krásnych vecí, priniesol však aj odtieň dobra do krásy. à krása (terminológia)

Belting, Hans (?) Nemecký teoretik a historik umenia. Venuje sa premenám funkcií umenia v rôznych obdobiach. Konštatuje koniec umenia, z ktorého sa stala už len show, predstavenie. Hlavné estetické diela – Bild und Kult. Eine Geschichte des Bildes vor dem Zeitalter der Kunst (1992, Obraz a kult. Dejiny obrazu pred vekom umenia), Das Ende der Kunstgescichte (Koniec dejín umenia).

Benjamin, Walter (1892-1940) Nemecký novinár, teoretik literatúry a estetik. Venoval sa teórii symbolu a alegórie a uvažoval o mieste umeleckého diela v kontexte kultúrnej tradície. V dobe fotografie a filmu prestáva byť dielo jedinečným výtvorom, stráca sa jeho –> aura. Umenie sa uvoľňuje z väzieb rituálu, stáva sa masovo prístupným, čo mení zásadným spôsobom jeho postavenie v kultúre a v politike. Hlavné diela – Ursprung des deutschen Trauerspeils (1928, Pôvod nemeckej trúchlohry), Das Autor als Produzent (1934, Autor ako producent), štúdia Das Kunstwerk im Zeitalter seiner technischen Reproduzierbarkeit (1936, Umelecké dielo v epoche svojej technickej reprodukovateľnosti).

Bense, Max (1910-1990) Nemecký estetik. Rozpracoval teóriu umeleckého diela ako štruktúry znakov, ktorú je možné analyzovať matematicko-štatistickými metódami. Rozvinul tradíciu chápania estetických javov ako komunikácie a výmeny informácií. Analyzoval miesto –> estetickej informácie v sémantickej informácii. Pracoval s pojmom –> estetická miera a zaviedol termín –> mikroestetika. Hlavné diela – Aesthetica (1954-1960, Estetika), Programmierung des Schönen: Allgemeine Texttheorie und Textästhetik (1960, Programovanie krásy: Všeobecná teória textu a textovej estetiky), Theorie der Texte (1962, Teória textov).

Beranová, Věra (1947) Česká estetička.Venuje sa dejinám českej estetiky a systematickej estetike. Hlavné diela – Horizonty estetiky (1998, Horizonty estetiky), Kapitoly z dějin českého estetického myšlení 2 zv. (2000-2003, Kapitoly z dejín českého estetického myslenia), První kroky k estetice (2004, Prvé kroky k estetike), Bariéry estetiky (2007, Bariéry estetiky)

Berďajev, Nikolaj Alexandrovič (1874-1948) Ruský filozof. Podľa neho človeku umožňujú jeho tvorivé schopnosti prekonávať každodenný život smerom k životu v kráse, čím sa človek spája s bohom. Tvorivá schopnosť sa realizuje hlavne v umení, umenie však neprekonáva pozemskú realitu. Pravé umenie (= kresťanské umenie podľa neho) je symbolické. Najmenej tvorivým umením je realistické, lebo sa zaoberá škaredosťou tohto sveta. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Smysl tvorčestva (1916, Zmysel tvorby).

John Berger (1926-2017) Anglický spisovateľ, výtvarník a umelecký teoretik. Venoval sa spôsobom, akými vzniká umelecký obraz a akými umenie zobrazuje skutočnosť. Hlavné estetické diela – Ways of seeing (1972, Spôsoby, akými vidíme), Another ways of telling (1982, Ďalšie spôsoby rozprávania), Understanding a photograph (2013, Ako rozumieť fotografii).

Berger, Roman (1930) Slovenský muzikológ a estetik. Venuje sa štruktúre umeleckého diela a umeleckej komunikácii. Hlavné estetické dielo – štúdia Skice o hudobnej komunikácii (1982).

Bergson, Henri (1859-1941) Francúzsky filozof. Rozpracoval teóriu umenia založeného na intuícii. Intuíciu, čiže akt sympatie s reálnou skúsenosťou, považuje za podstatnú psychickú vlastnosť v estetickom vnímaní aj v umeleckej tvorbe. V umeleckej tvorbe sa naše city spresňujú a materializujú v obrazoch, pomocou intuície umelec bezprostredne vidí skutočnosť. Estetické city vznikajú z bežných citov tým, že sú nám vsugerované. Rozpracoval teóriu komického. Hlavné estetické diela s estetickými myšlienkami – Essai sur les données immédiates de la conscience (1888, Esej o bezprostredných danostiach vedomia), Le rire (1890, Smiech).

Berleant, Arnold (1932) Americký estetik. Venuje sa vzťahom estetických kvalít a životného prostredia. Rozpracoval teóriu komplexného –> estetického poľa a namiesto termínu estetický zážitok navrhuje termín –> estetické zaangažovanie. Hlavné diela – The aesthetic field. A phenomenology of aesthetic experience (1970, Estetické pole. Fenomenológia estetického zážitku), Art and engagement (1991, Umenie a angažovanosť), The aesthetic of environment (1992, Estetika životného prostredia), Re-thinking aesthetics (2004, Opätovné premýšľanie estetiky), Aesthetics and environment: Variations on a theme (2003, Estetika a životné prostredie: Variácie na tému), Aesthetics beyond art (2012, Estetika za umením).

Berlyne, Daniel E. (1924-1976) Americký psychológ a estetik. Metódy experimentálnej psychológie vnášal do estetiky. Rozlišoval experimentálny a analytický prístup k estetickým fenoménom. Jednoznačne preferoval experimentálny prístup, lebo ten umožňuje skúmať príčinno-účinkové vzťahy. Základy estetickej aktivity videl v psycho-fyziologických procesoch, preto sa má fyziologické vzrušenie stať hlavnou premennou v estetických výskumoch. Prišiel s teóriou –> optimálnej zložitosti, s termínom –> potenciál vzrušivosti a rozpracoval termín –> collative properties. Snažil sa z estetiky vylúčiť analýzu emócií. Hlavné estetické diela – Aesthetics and psychobiology (1971, Estetika a psychobiológia), Studies in the new experimental aesthetics (1974, Štúdie z novej experimentálnej estetiky).

Bernard z Clairvaux (1091-1153) Francúzsky kňaz a teológ. V umení a kráse obraňoval jednoduchosť, pretože vnútornú (absolútnu) krásu považoval za oveľa dôležitejšiu i krajšiu ako vonkajšiu, ktorá je len relatívna. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Sermones in Cantica canticorum (medzi 1115-1150, Kázne o Piesni piesní), Apologia ad Guillelmum abbatem (cca 1125, Apológia pre opáta Viliama).