MC-MI

McCormick, Peter J. (1940) Kanadský estetik a filozof. Venuje sa zmyslu umenia a fenomenologickej estetike, zvlášť R. Ingardenovi. Hlavné estetické diela – Fictions, philosophies and the problems of poetics (1988, Fikcie, filozofie a problémy poetiky), On the aesthetics of Roman Ingarden (s B. Dziemidokom, 1989, O estetike Romana Ingardena), Modernity, aesthetics and the bounds of art (1990, Modernita, estetika a hranice umenia).

McIver Lopes, Dominik (?) Americký estetik. Venuje sa hodnote obrazu v umení, analyzuje hranice umenia a elektronické formy umenia. Estetické diela – Understanding pictures (1996Porozumieť obrazom), Knowing art (2007, s M. Kieranom, Poznávajúc umenie), Sight and sensibility: evaluating pictures (2007, Pohľad a senzibilita: hodnotenie obrazov), Philosophy of computer art (2009, Filozofia počítačového umenia), Beyond Art (2014, Za umením).

McLuhan, Marshall (1911-1980) Kanadský teoretik médií a estetik. Analyzoval masové a elektronické médiá a ich fungovanie v kultúre. Podľa neho samotné médium formuje podstatu posolstva, ako to vyjadril vo formulke – „the medium is the message“ (médium samotné je správou). Hlavné diela – Understanding Media: The extension of man (1964, Porozumenie médiám: Rozšírenie človeka), The medium is the message (s Q. Fioreom, 1967, Médium je správou), The laws of media (1988, Zákony médií), The global village: Transformations in world life and media in the 21st century(s B. R. Powersom, 1989, Globálna dedina: Transformácia života vo svete a médiá v 21. storočí).

mecenáš Človek, ktorého bohatstvo mu umožňuje podporovať umeleckú tvorbu vybraných umelcov. Podpora môže mať formu nákupu umeleckých diel, vytvárania podmienok pre tvorbu, ale aj priameho vyplácania honorárov a dôchodkov. Mecenáši často aktívne zasahujú do tvorby – od výberu motívov až po stanovovanie presných kánonov. Motívy pre podporu umenia sú rôzne – od rozmaru, cez snahu o vybudovanie si pomníka až po nezištné snahy o rozvoj kultúry. Ako mecenáš sa správa často aj štát, súkromné nadácie a občianske združenia, cirkev, vydavatelia, galeristi, umelecké agentúry a rôzne iné inštitúcie. V posledných desaťročiach sa skôr hovorí o sponzoroch.

médium 1. Vyjadrovací prostriedok určitého umeleckého druhu (tón, farba, verš a pod.). 2. Spoločenská inštitúcia a systém inštitúcií, ktoré slúžia na rozširovanie správ, informácií, obsahov vedomia. –> masmédiá, –> elektronické médiá

mediálna estetika 1. Estetické a umelecké princípy masových a elektronických médií. 2. Nesprávne označenie pre estetickú reflexiu masových a elektronických médií. –> estetika médií

mechanické umenia (artes mechanicae) Termín stredovekej a renesančnej estetiky. Označuje skupinu umení (niekedy nazývaných aj –> služobné umenia – oproti  slobodným umeniam), ktoré pre svoj vznik vyžadujú zápasenie s hmotou a manuálnu prácu. Najčastejšie vyčleňovali sedem z nich: tkáčstvo, zbrojárstvo, plavba, lov, medicína, divadlo, architektúra, avšak vyskytovali sa tu aj životospráva, umenie vyjednávania, nástrojárstvo.

mei Termín klasickej čínskej estetiky. Označuje krásu v úzkom prepojení na  morálne dobro.

Mejlach, Boris Solomonovič (1909-1987) Ruský literárny vedec a estetik. Venoval sa metodologickým otázkam estetiky, interdisciplinárnej spolupráci estetiky a teórii umeleckej tvorby. Estetické diela – Sodružestvo nauk i tajny tvorčestva (1968, Spolupráca vied a tajomstvá tvorby), Talent pisateľa i processy tvorčestva (1969, Talent spisovateľa a procesy tvorby), Na rubeže nauki i iskusstva (1971, Na hranici vedy a umenia), Künstlerisches Schaffen und Rezeptionsprozess: Zur Methodologie der komplexen Erforschung von Kunst und Literatur (1977, Umelecká tvorba a proces vnímania – K metodológii komplexného skúmania umenia a literatúry).

melodický Hodnotová kategória. Označuje takú výstavbu hudobného diela, v ktorom sú tóny harmonicky spojených intervalmi a tvoria súvislý celok. Prenesene označuje ľubozvučnosť hudby aj literárneho textu.

meot Termín klasickej kórejskej estetiky. Označuje také formálne kvality javov, ktoré sú neobvyklé až absurdné, avšak štýlové, unikátne a elegantné. Je to ľahká a subtílna deformácia existujúcich štandardov.

Merleau-Ponty, Maurice (1908-1961) Francúzsky filozof a estetik. Venoval sa teórii percepcii umeleckého diela, do ktorej zahrnoval vnímanie celým telom. V každom telesnom pohybe sú obsiahnuté významy, takže tele je expresívne médium. Umelecké dielo je tak gestom, v ktorom nemožno odlíšiť význam od nástroja. Zaoberal sa aj vzťahom umeleckého a vedeckého poznania. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Phénoménologie de la perception (1945, Fenomenológia vnímania), Sens et nonsens (1948, Zmysel a nezmysel), štúdie Le doute de Cézanne (1939, Pochybovanie Cézanna), L´Oeil et l´esprit (1964, Oko a duch).

metafora Prenesenie významu z jedného slova na iné na základe analógie. Prináša prekvapujúce spojenia a vyvoláva prekvapujúce zážitky. Považuje sa za základný spôsob umeleckého vyjadrenia, niekedy sa stotožňuje s obraznosťou vôbec. Hoci je dôkladne analyzovaná v poetike, využívajú ju všetky umelecké druhy.

miera Termín s meniacim sa významom. 1. Označoval vnútornú vyváženosť, súlad až symetriu častí krásneho celku. 2. Označuje –> primeranosť usporiadania, teda vnútornú jednotu, ktorá vychádzala z číselných vzťahov vo veci. Vymedzuje vec a udáva jej harmóniu. Spolu s –> tvarom (species) a –> poriadkom (ordo) bola v stredovekej estetike považovaná za základ krásy. 3. Označuje presné a vyvážené proporcie, ktoré je možné merať a podľa nich vytvárať krásne umelecké diela. Stojí v opozícii s prehnaným, výstredným a nepokojným. 4. Niekedy splýval s kategóriou –> harmónie, a vtedy označuje jednotu v mnohotvárnosti. Rozpad miery sa chápal aj ako rozklad umenia a umeleckých foriem. 5. Hoci sa v histórii skoro stále spájal s číslom a číselným vyjadrením, až od 20. storočia získava presné matematické vyjadrenie. Cieľom je presne uchopiť zákonitosti tvorby estetických artefaktov alebo umeleckých diel. –> estetická miera

miesta nedourčenosti Termín estetiky R. Ingardena, H. R. Jaußa a W. Isera. Označuje relatívnu otvorenosť významov umeleckého diela, teda fakt, že autor diela nevypovie všetko explicitne. Táto významová otvorenosť umožňuje recipientovi, aby v estetickom vnímaní diela konkretizoval takéto miesta. Plnohodnotné fungovanie diela je závislé od takejto konkretizácie, pretože až v nej vzniká estetický predmet, čiže artefakt začína fungovať ako umelecké dielo. Existencia väčšieho počtu miest nedourčenosti môže byť na škodu diela (R. Ingarden), ale môže aj otvárať nové možnosti pre recipienta (W. Iser).

Mihálik, Peter (1945-1987) Slovenský filmový teoretik a estetik. Venoval sa semiotike filmu. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Úvahy o metodológii výskumu filmového diela (1974), Kapitoly z filmovej teórie (1974).

Michalovič, Peter (1960) Slovenský estetik a teoretik filmu. Využíva metódy štrukturalizmu a postštrukturalizmu, reflektuje problémy súčasnej kultúry. Estetické diela – Úvod do štrukturalizmu a postštrukturalizmu (s P. Minárom, 1997), Az idióma keresése (Hľadanie idiómu, 1997), Orbis terrarum est speculum ludi (1999), súbor štúdií Krátke úvahy o vizualite a filme (2000), Dal segno al fine (Románové podoby Erosa) (2003), De disciplina et arte (s kolektívom, 2005), Znaky, obrazy a stíny slov: úvod do (jedné) filozofie a sémiologie obrazů (s V. Zuskom, 2009, naky, obrazy a tiene slov: úvod do (jednej) filozofie a sémiologie obrazov), Rozprava o westerne (s V. Zuskom, 2014).

Michelis, Panajotis (1903-1969) Grécky architekt, teoretik architektúry a estetik. Organizoval život estetiky v Grécku. Estetické diela – An aesthetic approach to Byzantine art (1955, Estetické skúmanie byzantského umenia), súbor štúdií Aieshteikos: Essays in art, architecture and aesthetics (1977, Estetik: Eseje o umení, architektúre a estetike).

Miko, František (1920-2010) Slovenský estetik, literárny vedec a jazykovedec. Rozvinul teóriu umeleckej tvorby ako komunikácie medzi umelcom a recipientom. Venuje sa aj teórii štýlu, ktorý úzko viaže na výraz. Umelecký text analyzuje z hľadiska recipienta, pričom zdôrazňuje zážitkovosť vnímania. Rozpracoval teóriu interpretácie umeleckého diela a systém estetických výrazových kategórií. Vybudoval najväčšie slovenské estetické pracovisko – Ústav literárnej a umeleckej komunikácie na Filozofickej fakulte UKF v Nitre. Hlavné diela – Estetika výrazu. Teória výrazu a štýl (1969), Text a štýl (1970), Malý výkladový slovník výrazovej sústavy (1972), Od epiky k lyrike (1973), Tvorba a recepcia (s A. Popovičom, 1978), Style, literature, communication (1978, Štýl, literatúra, komunikácia), Hodnoty a literárny proces (1982), Analýza literárneho diela (1987), Umenie lyriky. Od obrazu k zmyslu (1988), Aspekty literárneho textu (1989), Význam, jazyk, semióza (1994).

mikroestetika Termín estetiky M. Benseho, ktorý tak označuje svoje snahy zachytiť metódami semiotiky a štatistiky estetickú mieru diela a jeho estetickú informáciu. Mikroestetika sa zaoberá najjednoduchšími prvkami umeleckého diela. Tieto elementy sú maximálne redukovanými zložkami materiálu diela. Z ich kombinácií vznikajú elementárne znaky v diele a až tieto znaky niečo označujú.  Mikroestetika neanalyzuje pevne dané objekty, ale analýza elementov diela jej slúži na to, aby zachytila estetický stav diela. Oproti mikroestetike sa makroestetika podľa M. Benseho zaoberá ucelenými časťami diela, prípadne dielom ako celkom, musí preto brať do úvahy aj emocionálny svet percipienta, čím makroestetika stráca na exaktnosti.

Milkin, Tichomír (Donoval, Ján) (1864-1920) Slovenský kňaz, básnik a literárny teoretik. Písal literárnu kritiku a analyzoval literárne diela z hľadiska vnútornej vyváženosti. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – štúdie O prostonárodnom básnictve slovenskom (1890), O nadprirodzenom živle v básnictve (1891).

mimézis (napodobenie) Napodobenieskutočnosti v umení. Jeden zo základných termínov estetiky. Obsahuje viacero významov. 1. Označuje preberanie významov, udalostí alebo postáv zo skutočnosti okolo nás do umeleckého diela. Ako skutočnosť vystupuje svet okolo umelca, umelcov psychický život, ako aj umelecká obrazotvornosť. 2. Označuje fakt, že umenie preberá tvary a formy skutočnosti do svojich obrazov, a v tomto zmysle sa zamieňa s –> imitáciou. Na rozdiel od imitácie je mimézis súčasne spredmetnením umelcových predstáv a je procesom, ktorý rešpektuje aj zvláštnosti umeleckého materiálu. Umenie je súčasne aj výrazom doby a dobovej kultúry. Oproti prostej imitácii nesie so sebou mimézis aj predvedenie, ukazovanie, vysvetľovanie, interpretáciu skutočnosti. 3. Niekedy sa mimézis stotožňuje s princípom marxistickej estetiky – s teóriou –> odrazu skutočnosti v umení. 4. Obsah termínu mimézis ovplyvňoval hodnotenie významu umenia v živote človeka. Ak je umenie len napodobovaním skutočnosti, stojí umenie nižšie ako príroda, lebo je len jej tieňom. V takom prípade zavádza diváka, lebo sa tvári ako skutočnosť, avšak nie je ňou. Môže s prírodou súperiť, lebo dokáže dekódovať vnútornú krásu prírody, napodobovať jej vnútorné zákonitosti, a tak vylepšovať prírodu. Môže však byť aj vyššie ako príroda, ak napodobuje  stopy božskej krásy na zemi. Iné významy viedli k oslave umenia preto, lebo napodobenie malo zabezpečovať realistickosť diela, alebo na základe mimézis mohlo umelecké dielo slúžiť ako poznávanie skutočnosti.

V rôznych významoch mimézis je nutné riešiť problém podobnosti, funkcie umeleckého diela, zmyslu umeleckej expresie, problém pravdy v umení, problém podielu recipienta, problém tvorby skutočnosti, problém konvencií a tradície, otázky povahy umeleckých vyjadrovacích prostriedkov a ich podielu na mimézis. Ak sa umelecké dielo prevracia na –> simulakrum, mimézis sa stráca. –> diegesis

mimoumelecké estetično Súhrn estetických vzťahov, predmetov a situácií, ktoré nie sú prírodnými útvarmi ani umeleckými dielami. Táto oblasť života človeka obsahuje aj také fenomény, ktorých prvotným zmyslom nie je byť estetickými fenoménmi (napr. úžitkové predmety, šport, každodenné praktické situácie), ale aj také fenomény, pre ktoré je estetická funkcia prvoradá (napr. dekorácia) alebo veľmi dôležitá (napr. móda), prípadne vyvážená s úžitkovou funkciou (napr. design). Niekedy sa do oblasti mimoumeleckého estetična zahrnuje aj –> prírodné estetično. –> estetično –> umelecké estetično

Mistrík, Erich (1954) Slovenský estetik. Venuje sa metodologickým otázkam estetiky, teórii umeleckej tvorby a teórii estetickej výchovy. Využíva interdisciplinárnu metodológiu. Estetické diela – Umelecká tvorba v dejinách nemarxistickej estetiky (1982), Umelecká tvorba v dejinách marxistickej estetiky (1982), Vstup do umenia (1994), Aesthetics and civics (1996, Estetika a občianstvo), Slovník spoločenských vied (s kolektívom, autor estetických hesiel, 1997), Encyclopaedia Beliana (estetické heslá od 3. zv., od 2003), Estetický slovník (2007), Estetická výchova ako nástroj sebareflexie (2016), učebnice estetiky – Základy estetiky a etikety (1994), Umenie a kultúra 1-3 (2009-2012), hlavné diela s estetickými myšlienkami – Kultúra a multikultúrna výchova (s kolektívom, 1999), Slovenská kultúra v multikulturalizme (2005), Dobrý život a kult tela (2008).

Mistrík, Jozef (1921-2000) Slovenský jazykovedec. Venoval sa estetickým kvalitám jazyka, umeleckým vyjadrovacím prostriedkom, kompozícii umeleckého diela a estetickému vnímaniu. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Štylistika (1969 a ďalšie zásadne prepracované vydania), Hovory s recitátorom (1971), Exakte Typologie von Texten (1973, Exaktná typológia textov), Úvahy s recitátorom (1974), Žánre vecnej literatúry (1975), Kapitolky zo štylistiky (1977), Dramatický text (1979), Rečnícke umenie (1994).

Mistrík, Miloš (1953) Slovenský divadelný teoretik. Venuje sa štruktúre umeleckého diela a estetickej funkcii. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Kapitoly o hereckom umení (1994), Analýzy hereckej syntézy (1995).