SA-SC

sabi Termín klasickej japonskej estetiky. Označuje krásu predmetov, na ktorých je zjavné ich používanie, alebo ich vek. Je to pokojná a tichá krása staroby, spustnutosti, miznutia, vädnutia, melanchólie, samoty. Je v nej kus jednoduchosti, ktorá však vzniká prirodzene, nie z ľudskej vôle.

sadhana Termín klasickej indickej estetiky. Označuje kultiváciu umeleckého talentu. Táto kultivácia je jednotou praktických cvičení (rozvíjajú remeselnú zručnosť umelca a znalosť umeleckého materiálu), celoživotného zanietenia pre tvorbu, ako aj cvičení v psychickej koncentrácii. Všetko spoločne prebieha pod vedením majstra.

sadô Termín klasickej japonskej estetiky. Označuje umenie čajového obradu.

sādršja Termín klasickej indickej estetiky. Označuje korešpondenciu reality a umeleckého diela v zmysle analógie obsahu aj formy. Nie je výsledkom obyčajného detailného pozorovania sveta, ale výsledkom duchovného splynutia so svetom. Úzko súvisí s termínom –> pramāna.

Sainte-Beuve, Charles-Augustine (1804-1869) Francúzsky literárny kritik a estetik. Vybudoval tzv. biografickú metódu v estetike – umelecké diela vysvetľoval na základe faktov zo života umelcov. Jeho myšlienky sú roztratené v menších článkoch.

Sambucus, Ján (1531-1584) Slovenský básnik, vydavateľ, prekladateľ, historik. Myšlienky o umení zaradil do súboru symbolov vyjadrujúcich múdrosť svojej doby. Dielo s estetickými myšlienkami – Emblemata (1564, Emblémy).

Santayana, George (1863-1952) Španielsko-americký estetik, filozof a spisovateľ. Rozpracoval pojem estetická skúsenosť. Krása je hodnotou, ktorú odlišuje od morálnej hodnoty. Je objektivizovaným pôžitkom, lebo ju považujeme za vlastnosť predmetu. Umenie považuje za nádherné stelesnenie rozumu. Estetické diela – The sense of beauty (1896, Zmysel pre krásu), Reason in art (1905, Rozum v umení).

sardonický Hodnotová kategória. Kŕčovitý, trpký výsmech so zlostným podtónom. à humor

sarkastický Hodnotová kategória. –> sarkazmus

sarkazmus Štipľavá a ostro demaskujúca irónia. à humor

Sartre, Jean Paul (1905-1980) Francúzsky spisovateľ, filozof a estetik. Uvažoval o zodpovednosti umelca voči dobe. Preto je povinnosťou umeleckého diela angažovať sa v spoločnosti. Pomáha rozširovať slobodu. Hlavné estetické diela –L´imagination (1936, Imaginácia), štúdia Qu´est-ce que la littérature? (1947, Čo je to literatúra?), hlavné diela s estetickými myšlienkami – L´étre et le néant (1943, Bytie a ničota), Les mots (1963, Slová).

Sasaki, Ken-iči (1943) Japonský estetik. Venuje sa francúzskej klasickej estetike a interkultúrnym vzťahom. Organizuje život estetiky v Japonsku a medzinárodne. Hlavné diela – Bigaku jiten (1984, Estetický slovník), Aesthetics according to non-Western principles (1998, Estetika podľa nie-západných princípov), Taitoru-no maryoku (2001, Magická sila titulku).

satira Posmech, výsmech. Môže byť zlostná aj láskavá. Jej hraničné podoby sú –> sardonické a –> sarkastické. à humor

satirický Hodnotová kategória. –> satira

scénické umenia Skupina umení, v ktorých je jedným z hlavných vyjadrovacích prostriedkov scéna. Scéna je priestorom, ktorý je relatívne ohraničený, spravidla (nie vždy) aj zvlášť upravený pre prezentáciu umeleckého diela a odohráva sa v ňom dramatická situácia. Scénické umenia  neexistujú bez scény. Sú to spravidla interpretačné umenia a spravidla aj kolektívne umenia. Patrí sem hlavne divadlo, filmové umenie, televízne umenie a tanečné umenie.

Scruton, Roger (1944) Anglický filozof, estetik a publicista. Venuje sa estetickým problémom súčasnej kultúry. Kultúru a umenie vníma v úzkej súvislosti s politickými a inými spoločenskými pohybmi. Kritizuje modernu a postmodernu. Estetické diela – Art and imagination (1974, Umenie a imaginácia), The aesthetics of architecture (1979, Estetika architektúry), The aesthetic understanding (1983, Estetické porozumenie), Classical Vernacular (1994, Klasický štýl), The aesthetics of music (1997, Estetika hudby), An intelligent person´s guide to modern culture (1998, Sprievodca inteligentného človeka po modernej kultúre).