RA-RI

raga (rag) Termín klasickej indickej estetiky. Vyšiel z indickej hudobnej teórie. Označuje spôsob vyjadrenia emócií, s ktorým sa spája ovplyvňovanie poslucháčovho emocionálneho sveta. Je to melodická štruktúra, symbolicky zviazaná s určitou časťou dňa alebo roka a s určitou emóciou. Výsledkom jej pôsobenia je –> rasa.

rámcovanie znaku Termín estetiky J. Cullera. Označuje nutnosť chápať, posudzovať a interpretovať umelecké dielo (ako štruktúru znakov) vždy v kultúrno-historických a sociálnych kontextoch. Dielo (znak) sa tak dostáva do určitého rámca, ktorý zásadným spôsobom určuje charakter diela. Vonkajšie kontexty sa stávajú vnútornou súčasťou diela a je takmer nemožné odlíšiť vonkajšie a vnútorné súvislosti. Tento fakt sa prejavuje i pri interpretácii diela a recipient musí aj sám rámcovať znaky diela.

Rameau, Jean-Philippe (1683-1764) Francúzsky hudobník, teoretik hudby a estetik. Rozvinul –> afektovú teóriu. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Traité de l´harmonie rédiute à ses principes naturels (1722, Traktát o harmónii redukovanej na jej prirodzené princípy), Nouveau système de musique théorique (1726, Nový systém teoretickej hudby), Démonstration du principe de l´harmonie (1705, Ukážka princípov harmónie).

Rancière, Jacques (1940) Francúzsky filozof. Analyzuje diferencie estetického a politického, hľadá ich vzájomné vzťahy a miesto estetických hodnôt v súčasnom svete. Hlavné estetické diela – L’Inconscient esthétique (2001, Estetické nevedomie) Malaise dans l’esthétique (2004), The politics of aesthetics (2006, Politika estetična), Politique de la littérature (2007, Politika literatúry), The future of the image (2007, Budúcnosť obrazu), Dissensus: On politics and aesthetics (2010, Rozpor: O politike a estetike), (Aisthesis, Scènes du régime esthétique de l’art (2011, Aisthesis, Estetický režim umenia).

rarita Vzácnosť, výnimočná vec alebo myšlienka. V protiklade ku –> kuriozite sa pri rarite zdôrazňuje kríženie a porušovanie estetických noriem. V protiklade k –> bizarnému však nemusí byť zámerným porušovaním noriem.

rasa Termín klasickej indickej estetiky. Označuje emocionálnu odozvu pri estetickom vnímaní aj ako uvedomenie si tejto odozvy. Je podstatou estetického vnímania a môže byť príjemným aj nepríjemným pocitom. Zodpovedá tomu, čo je vyjadrené v umeleckom diele, alebo čo vnímame v prírode. Rasa je konečným a žiadúcim vyústením umeleckej tvorby. Preto nie je len obyčajnou psychickou reakciou na dielo, ale je to pôsobenie, ktoré rozohráva komplexnejšiu estetickú reakciu človeka – tým sa odlišuje od naturálnej, každodennej emocionálnej odozvy na reálne fakty nášho života. Konotácie tohto termínu nesú aj významy ako vkus, pôžitok. Môže byť stelesnením ducha života v umeleckom diele. Používa sa ako synonymum termínu –> bhava, pretože jedna bez druhej neexistujú, avšak rasa je jednoduchšou odozvou na jednoduchšie estetické podnety. Indická estetika rozlišovala deväť rôznych rasa: –> adhbuta, –> bhajanak, –> hasja, –> karuna, –> rudra, –> šanta, –> šringara, –> vira, –> vibhaca.

Read, Herbert (1893-1968) Anglický estetik, teoretik estetickej výchovy a výtvarného umenia.  Rozvíjal teóriu funkcií umeleckého diela a princípy modernej estetickej výchovy. V umení a vo výchove hľadal možnosti zjednotenia intuície a intelektuálneho poriadku. Hlavné estetické diela – Art and industry (1934, Umenie a priemysel), Art and society (1937, Umenie a spoločnosť), Education through art (1943, Výchova umením), The philosophy of modern art (1952, Filozofia moderného umenia), Icon and idea: the function of art in the development of human consciousness (1955, Obraz a myšlienka: funkcia umenia vo vývoji ľudského vedomia), The forms of things unknown(1960), The origins of form in art (1967, Vývoj formy v umení), Art and alienation (1967, Umenie a odcudzenie).

realistický Výrazová aj hodnotová kategória. Zodpovedá skutočnosti v základných vzťahoch. Dobre odpozorovaný zo skutočnosti, a preto pôsobivý.

recepcia –> estetické vnímanie, –> interpretácia

recepčná estetika 1. V širšom význame estetika, ktorá sa zaoberá v prvom rade procesmi estetického vnímania. 2. V pôvodnom, užšom význame označenie estetiky školy H. R. Jaußa a W. Isera. Vychádza z predpokladu, že čitateľ literárneho textu stojí pred mnohoznačným textom a v estetickom vnímaní mu dielo kladie stále nové otázky. Čitateľ tak mení svoje očakávania voči textu, dopĺňa si –> miesta nedourčenosti, a tak vytvára individuálne konkretizácie diela. Komunikácia medzi dielom a čitateľom je otvoreným procesom.

recipient Súhrnný termín pre ľudí vnímajúcich umelecké diela (poslucháč, divák, čitateľ a pod.) Recipient pristupuje pred umelecké dielo s určitými očakávaniami a v komunikácii s dielom (–> estetické vnímanie) vzniká –> estetický zážitok. Človek sa stáva recipientom až pri vnímaní diela, avšak je potenciálnym recipientom vždy, pretože v sebe nesie predchádzajúce estetické skúsenosti, má určité estetické názory a potreby a má určité očakávania od diela či od vnímania.

reklama Činnosť zameraná na propagáciu tovaru s cieľom priviesť diváka ku kúpe tovaru. Je súčasťou kultúrneho priemyslu. Orientuje sa na rýchle získanie zákazníka väčšinou bez toho, aby sa diváka viedla k hlbšiemu poznávaniu predmetu. Snaží sa s divákmi manipulovať. Využíva prostriedky masovej komunikácie a úzko spolupracuje s masovou kultúrou.

reklamná funkcia Funkcia umenia. Umelecké dielo propaguje konkrétne výrobky za účelom ich lepšieho predaja. –> funkcie umenia

relatívna plnosť Termín estetiky N. Goodmana. Označuje fakt, že symboly v umeleckom diele sú komplexné a ich časti majú v diele rôzne významy. Je to nevyhnutný znak umeleckého diela.

relaxačná funkcia Funkcia umenia. Tvorbou umeleckého diela umelec oddychuje, jeho vnímaním oddychuje recipient. Spravidla však pri tejto funkcii ide o to, že recipient využíva umelecké dielo na svoju vlastnú relaxáciu, na oddych od pracovných a iných všedných starostí. –> funkcie umenia

remeslo V estetike označuje zručnosť v práci s umeleckým materiálom. Môže označovať: 1. Kvalitne urobené umelecké dielo, čo sa vyjadruje slovami „kvalitné remeslo“. Remeslo tu znamená vysokú úroveň zručnosti umelca. 2. Umelecké dielo urobené síce technicky kvalitne, ale bez väčšej myšlienkovej hĺbky, čo sa vyjadruje slovami „obyčajné remeslo“. Remeslo tu znamená vysokú úroveň manuálnych zručností umelca, ale nízku úroveň umeleckej obrazotvornosti.

reprezentácia –> zobrazenie

reprezentačná funkcia Funkcia umenia. Umelecké dielo reprezentuje svojho mecenáša, určitú sociálnu skupinu alebo svojho majiteľa. –> funkcie umenia

reprodukcia Obraz, kópia skutočnosti, predmetu alebo udalosti inými prostriedkami. Môže mať podobu čisto technickej kópie hoci aj iného umeleckého diela, ale aj podobu majstrovsky urobenej kópie za účelom jej predaja ako originálu. Tvorba reprodukcií slúži na rozvoj remeselnej zručnosti umelcov. Využívanie reprodukcií iných diel alebo ich častí vo vlastnom diele (–> privlastnenie) slúži na vyjadrenie vzťahu (prijatia či dištancu) umelca k umeleckej tradícii.

rétorika 1. Rečnícky prejav, ktorý je určitým spôsobom sformovaný a funguje v ľudskej komunikácii. Má svoje vyjadrovacie prostriedky jazykové, pohybové, zvukové a scénické. V mnohých situáciách využíva aj pôsobenie na estetický vkus. 2. Veda o rečníctve. Pretože analyzuje aj estetické kvality rečníckych prejavov, je blízka estetike a literárnej vede.

Richard zo sv. Viktora (?-1173) Anglicko-francúzsky mních, teológ a filozof.  Venoval sa estetickému zážitku, ktorý chápal ako jeden zo stupňov kontemplácie. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – De gratia contemplationis (Benjamin major)(okolo 1160, O kontemplácii milosti), Liber de verbo incarnato (okolo 1160, Kniha o vtelenom slove).

Richards, Ivor Armstrong (1893-1979) Americký filozof a estetik. Zakladateľ –> semiotickej estetiky. Zmysel umenia a krásy videl v harmonizácii protikladných impulzov. Hlavné estetické diela – Principles of literary criticism  (1924, Princípy teórie literatúry), Science and poetry (1926, Veda a poézia), Practical criticism: a study of literary judgment (1929, Praktická teória literatúry: teória hodnotenia literatúry), hlavné dielo s estetickými myšlienkami – The meaning of meaning (s C. K. Ogdenom, 1923, Význam významu).

Richter, Jean Paul Friedrich –> Jean Paul

Ripa, Cesare (Campani, Giovanni) (1560?-1623?) Taliansky majordóm. Venoval sa opisu symbolov. Zakladateľ à ikonológie. Dielo – Iconologia 1-5 (1764-1767, Ikonológia 1.-5. zv.).