DI

Dickie, George (1926) Americký estetik. Rozvinul –> inštitucionálnu teóriu umenia. Umelecký svet chápe ako sociálnu inštitúciu, ktorá má rozhodujúce slovo v konštituovaní a hodnotení umeleckých diel. Originálny artefakt sa stáva umeleckým dielom, ak v umeleckom svete získa status kandidáta na estetické vnímanie. Hlavné dielo – Art and aesthetics: an institutional analysis (1974, Umenie a estetika: inštitucionálna analýza).

didaktická funkcia Funkcia umelenia. Umelecké dielo poučuje percipienta, čím mu vnucuje istý názor, pohľad na svet a pod. Je blízka –> agitačnej funkcii a –> propagačnej funkcii. –> funkcie umenia

Diderot, Denis (1713-1784) Francúzsky filozof a teoretik umenia. Zaoberal sa podstatou a kritériami krásy. Analyzoval priebeh umeleckej tvorby a v termíne à herecký paradox zdôvodňoval umelcov emocionálny odstup od jeho témy. Estetické dielo – štúdia Beau (1752, Krása). Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Paradoxe sur le comédien (1830, Herecký paradox).

diegesis Termín Platónovej estetiky.Je polárnym termínom k mimézis. Pri mimézis umelec napodobňuje a predvádza skutočnosť, pričom zakrýva svoj prínos. Pri diegesis nezakrýva svoj prínos, ani sa nepokúša napodobňovať skutočnosť. Podľa Platóna je diegesis je základom lyriky, mimézis je základom tragédie a komédie, spojenie diegesis a mimézis sa realizuje v epike. V estetike 20. storočia sa dvojica diegesis – mimézis pretransformovala do opozície „povedané – ukázané“, ktorá odkazuje na dve stránky narácie – narácia hovorí určitým spôsobom (povedané) a hovorí o niečom (ukázané). –> mimézis

dielo –> umelecké dielo

differance – difference Termíny filozofie a estetiky J. Derridu. Jazyk je systémom opozícií a binárnych relácií (diferencií), ktoré sú v hierarchických vzťahoch. Úlohou dekonštrukcie je hľadať hierarchické vzťahy v týchto opozíciách. Diferance je tou hrou s pojmami, ktorá hľadá a narúša ich hierarchiu a systematické usporiadanie. Nie je len hľadaním diferencií, ale prevracaním systému diferencií. Diferance poukazuje na to, ako sa tvorí význam znaku z jeho postavenia v systéme znakov a v historickom vývine znakov. Pretože J. Derrida sa pohráva s konfrontáciou rovnakej výslovnosti a rôznej grafickej podoby obidvoch francúzskych slov, pričom prvé z nich je novotvar, v českom preklade – ktorý sa využíva aj v slovenskej estetike – sú slová odlíšené ako diferäncia (= francúzsky novotvar differance) diferencia (= difference). V dvojici slov sa pohráva aj s dvojitým významom – odloženie a odlíšenie. –> dekonštrukcia, à diseminácia

dignitas Termín estetiky M. T. Cicera. Označuje krásu s dôrazom na význam dôstojnosť.

diletant Termín z rôznych oblastí kultúrnej tvorby. V estetike označuje a) –> amatéra, b) človeka zaoberajúceho sa umením povrchne, pričom umenie môže byť jednou z mnohých jeho záľub, a preto nie je dostatočne vzdelaný pre hlboký ponor do umenia, c) pôžitkára, ktorý sa ako –> estét zaoberá umením; taký človek má blízko k –> dandymu a k –> gentlemanovi. Dilentant sa odlišuje od –> snoba tým, že dilentantova záľuba v umení a v kultúre je autentická.

Dilthey, Wilhelm (1833-1911) Nemecký filozof. Hľadajúc špecifikum umenia v živote človeka venoval sa umeleckej tvorbe, estetickému vnímaniu a metódam estetiky, rozvíjal hermeneutické myslenie o umení. Umelecká tvorba predstavuje objektívne fenomény ako prejavy pocitov a zážitkov, je preto tvorbou symbolov. Prameňom umeleckej tvorby je fantázia, pamäť a zážitok. Medzi prežívaním umelca a recipienta nie sú zásadné rozdiely, ale umelcove zážitky sú silnejšie a bohatšie. Hlavné estetické diela – Dichterische Einbildungskraft und Wahnsinn (1886, Obrazotvornosť básnika a šialenstvo), Einbildungskraft des Dichters. Bausteine für eine Poetik (1887, Obrazotvornosť básnika. Základy poetiky), Die drei Epochen der modernen Ästhetik un ihre heutige Aufgaben (1892, Tri epochy modernej estetiky a jej súčasné úlohy), Die Erlebniss und die Dichtung (1906, Zážitok a poézia).

Dionýzios Areopagita –> Pseudo-Dionýzios Areopagita

Dionýzios Longinos –> Longinos

dionýzsky živel Termín estetiky F. Nietzscheho. Jeden z dvoch prírodných živlov, pudových síl, ktoré sa prejavujú v umení. Dionýzsky reprezentuje živelnosť, vášeň, vôľu, deštrukciu. Za typický prejav tohto živlu považuje hudbu alebo tanec. –> apollónsky živel

disegno Termín estetiky C. Cenniniho a renesančnej estetiky. 1. v najužšom zmysle označoval zámer umelca, projekt, ideu jeho diela. Pretože projekt sa často realizoval cez kresbový návrh, označoval aj kresbu. Disegno nebolo napodobením skutočnosti, ale tvorivým nápadom umelca. Nemal takú intelektuálnu povahu ako à concetto. 2. V širšom zmysle sa používal na vyčlenenie výtvarných umení (arti del disegno). 3. V najširšom zmysle označoval proces umeleckej tvorby.

diseminácia Termín filozofie a estetiky J. Derridu. Označuje procesy, v ktorých sa tvorí význam textu. Význam sa netvorí prisudzovaním jednoznačného denotátu k znaku, ale vzniká v procesoch rozptyľovania (diseminácie) znakov a významov.

disharmónia Nesúlad, nezhoda, rozpor. à harmónia

diskurz 1. Výpoveď. 2. Súhrn výpovedí. 3. Spôsob myslenia, rozprávania a komunikácie v určitom kultúrno-historickom kontexte. –> estetický diskurz, –> umelecký diskurz

disonancia Termín hudobnej teórie, ktorý sa preniesol do estetiky. Označuje heterogénnosť, nesúlad, nesúrodosť v umeleckom diele. Môže byť dôsledkom nešikovnosti, ale aj umeleckým zámerom.

divadelná estetika 1. Estetické princípy divadelného umenia. 2. Nesprávne označenie pre estetickú reflexiu divadla. –> estetika divadla

divadlo Umelecký druh, ktorého umelecký materiál spája symboliku scény, symboliku textu a symboliku ľudského konania na scéne. Rozvíja sa v kombinácii predlohy, réžie, hereckej akcie, zvuku (textu, hudby a zvukov) a scénického priestoru. Je trojrozmerným umením a spravidla interpretačným umením. Spravidla je súčasťou predstavenia –> dramatický konflikt.

divák –> recipient

dizajn (design) Výtvarná a technická disciplína, ktorej cieľom je formovanie nástrojov a  životného prostredia. Na rozdiel od architektúry sa zameriava skôr na stvárňovanie jednotlivých predmetov a len výnimočne stvárňuje celé vnútorné priestory budov. Snaží sa o vyváženosť estetickej funkcie a úžitkovej funkcie, ale v prvom rade berie do úvahy účelnosť a praktické použitie predmetu. –> úžitkové umenia

divoký Výrazová aj hodnotová kategória. Neskrotený, nekultúrny, rozháraný, prudký. Oproti hrubému sa viaže sa viac na formu, ako na obsah.