W

wabi Termín klasickej japonskej estetiky. Označuje krásu nenáročnosti, skromnosti, prostoty, jednoduchej a nevtieravej elegancie, pokoja a nenásilnosti.

Wagner, Richard (1813-1883) Nemecký hudobný skladateľ a estetik. Venoval sa funkciám umenia. Umenie sa má vrátiť k svojej spoločenskej funkčnosti a odmietnuť zábavnú funkciu. Kvôli tomu sa má zaoberať mytologickými obsahmi, a na to je potrebná umelecká revolúcia tak, aby mohlo vznikať syntetické umelecké dielo (–> súborné umelecké dielo, –> umelecké dielo budúcnosti). Hlavné estetické diela – Oper und Drama (1950, Opera a dráma), Das Kunstwerk der Zukunft (1850, Umelecké dielo budúcnosti).

Warren, Austin (1899-1986) Americký literárny teoretik. Prostredníctvom literárneho diela analyzuje hľadá štruktúru a funkcie umeleckého diela. Hlavné diela – Rage for Order (1948, Túžba po poriadku), Theory of literature (s R. Wellekom, 1949, Teória literatúry), Connections (1970, Súvislosti).

Warren, Robert Penn (1905-1989) Americký spisovateľ, teoretik literatúry a estetik. Spolu s C. Brooksom rozpracoval metódu –> close reading. Hlavné estetické diela – Understanding poetry (s C. Brooksom, 1938, O chápaní poézie), Understanding fiction (s C. Brooksom,1943, O chápaní prózy).

Wehrli, Max (1909-1998) Švajčiarsky literárny historik. Analyzoval vrstvy umeleckého diela. Rozpracoval termín –> aspekty umeleckého diela Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Allgemeine Literaturwissenschaft (1951, Všeobecná teória literatúry).

Weidle, Vladimir V. (1895-1979) Rusko-nemecký náboženský mysliteľ a teoretik umenia. Opisoval krízu súčasného umenia. Hlavné dielo – Umiranije iskusstva. Razmyšlenija o suďbe literaturnogo i chudožestvennogo tvorčestva (1937, Umieranie umenia. Úvahy o osude literárnej a umeleckej tvorby).

Wellek, Albert (1904-1972) Nemecký hudobník, hudobný teoretik a estetik. Využíval v estetike psychologické metódy. Hlavné estetické diela – Der Absolute Gehoer und seine Typen (1938, Absolútny sluch a jeho typy), Musikpsychologie und Musikaesthetik (1963, Hudobná psychológia a hudobná estetika), štúdia Zur Geschichte und Kritik der Synaesthesie-Forschung (1931, História a kritika výskumu synestézie).

Wellek, René (1903-1995) Americký literárny teoretik. Prostredníctvom literárneho diela hľadá autonómnosť umeleckého diela, avšak analyzuje jeho funkcie a sociálne kontexty. Hlavné dielo – Theory of literature (s A. Warrenom, 1949, Teória literatúry), Concepts of criticism (1963, Pojmy literárnej vedy), Discriminations. Further concepts of criticism (1970, Rozdiely. Ďalšie pojmy literárnej teórie), A history of modern criticism 1750-1950 (1955-1992, Dejiny modernej literárnej teórie).

Welsch, Wolfgang (1946) Nemecký estetik, ktorý rozpracúva teóriu postmoderny, anestetiky a masovej kultúry. Zdôrazňuje jednotu estetických a antiestetických kvalít v súčasnej kultúre. V analýzach súčasnej kultúry sa koncentruje na postupnú stratu zmyslu pre estetické hodnoty (–> anestetika). Zdôrazňuje, že estetické myslenie je dnes dominantné, pretože súčasťou kognitívnych analýz sa stala imaginácia aj zmyslové vnímanie, tradičné domény estetična. Hlavné diela – Ästhetisches Deken (1990, Estetické myslenie), Grenzgänge der Ästhetik (1996, Hraničné prechody estetiky), Undoing aesthetics (1997, Skaza estetiky), Mench und Welt (2012, Človek a svet).

wen (vzorec) Termín klasickej čínskej estetiky. Označuje literárny jazyk ako jazyk určitým spôsobom spracovaný. V širšom význame znamená celé písomníctvo, alebo kultúrnu tradíciu, prípadne vzorce platné pre umeleckú tvorbu a pre krásu. Wen netvorí človek ľubovoľne, ale je obsiahnuté vo vnútornom poriadku sveta. Wen je tak východiskom kvalitnej umeleckej tvorby, ako aj jej výsledkom.

Wilkoszewska, Krystyna (*?) Poľská estetička. Venuje sa histórii estetiky a interpretácii súčasných estetických teórií. Hlavné diela – W poszukivaniu żródel realizmu (1988, V hľadaní prameňov realizmu), Warjacje na postmodernizm (2000, Variácie na postmodernu), Wizje i re-wizje. Wielka księga estetyki v Polsce (?, Vízie a revízie. Veľká kniha poľskej estetiky).

Winckelmann, Joachim Johann (1717-1768) Nemecký historik umenia a estetik. Umenie podľa neho napodobuje prírodu pomocou alegórie. Presadzoval kánon „ušľachtilej prostoty a pokojnej veľkosti“ idealizujúc umenie klasického antického Grécka. Uvažoval o metodológii dejín umenia a teórie umenia. Estetické diela – Abhandlungen von der Fähigkeit der Empfindungen des Schönen in der Kunst und dem Unterrichte in derselben (1763, Pojednanie o schopnosti vnímať krásu v umení a o jej vzdelávaní), Vorsuch einer Allegorie, besonders für die Kunst (1766, Pokus o alegóriu, zvlášť pre umenie), štúdie Erinnerung über die Betrachtung der Werke der Kunst (1759, Pripomienky k vnímaniu umeleckého diela), Von der Grazie in den Werken der Kunst (1759, O pôvabe v umeleckých dielach), hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Geschichte der Kunst des Altertums (1763, Dejiny umenia staroveku).

Wittgenstein, Ludwig (1889-1951). Rakúsko-anglický filozof. Skúmal estetické vnímanie, estetické hodnotenie a estetický výraz, v ktorom úzko viazal na seba obsah a formu. V estetike sa využívajú jeho pojmy –> rodinné podobnosti a –> jazyková hra. Estetické dielo – Lectures on aesthetics (napísané R. Rheesom na základe poznámok z Wittgensteinových prednášok, 1938, Prednášky o estetike), diela s estetickými myšlienkami – Blue Book (1934, Modrá kniha), Brown Book (1935, Hnedá kniha), Philosophische Untersuchungen I., II. (1945, 1949, Filozofické skúmania I., II.), Vermischte Bemerkungen (z Wittgenseinovej pozostalosti vybral G. H. von Wright, 1977, Rozličné poznámky).

Wölfflin, Heinrich (1864-1945) Nemecký historik umenia a estetik. Hľadal v dejinách umenia všeobecné vývinové princípy. Analyzoval ich v kontrastných dvojiciach. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Kunstgeschichtliche Grundbegriffe (1915, Základné pojmy dejín umenia).

Wollheim, Richard (1923-2003) Anglický filozof a estetik. Venoval sa ontológii umeleckého diela a skúmal umenie z hľadiska psychoanalýzy. Vniesol do estetiky dvojicu pojmov –> type – token, ktorými chcel odlíšiť typ umeleckého diela od konkrétnych diel. Hlavné diela – Art and its objects (1968, Umenie a jeho objekty), On art and the mind (1973, O umení a mysli), Painting as an art (1984, Maľba ako umenie), On painting and the Self (1992, O maľbe a o Ja).

Woodfield, Richard (1944) Anglický teoretik umenia. Rozpracúva teóriu umeleckého obrazu v jednote jeho semiotických a symbolických funkcií. Zvlášť sa venuje sa dielu E. H. Gombricha. Rediguje estetické periodiká, diela z dejín estetiky a organizuje britský i medzinárodný život estetiky. Hlavné diela – Reflections on the history of art by E. H. Gombrich (1987, Úvahy E. H. Gombricha o dejinách umenia), The essential Gombrich (1996, Základné Gombrichove state), Art history as cultural history: Warburg´s projects (2000, Dejiny umenia ako dejiny kultúry: Warburgove projekty).

Woolfová, Virginia Stephen (1882-1941) Anglická spisovateľka a literárna kritička. Zdôrazňovala rodové odlišnosti v analýze umenia. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – A room of one´s own (1929, Vlastná izba).

Worringer, Wilhelm (1881-1965) Nemecký historik umenia a estetik. Analyzoval všeobecné tendencie vo vývoji moderného umenia. Nachádzal ich v protiklade geometrickej a organickej formy a v umeleckej tvorbe tiahnutie k abstrakcii a k emocionálnej presýtenosti. Estetické dielo – Abstraktion und Eunfühlung (1908, Abstrakcia a vcítenie).

wu Termín čínskej klasickej estetiky. Označuje osvietenie, ktoré je nevyhnutné pre skutočnú umeleckú tvorbu. Nie je to však prázdna intuícia, ale rodí sa až po dôkladnom štúdiu umeleckej tradície pod vedením majstra.

Wundt, Wilhelm (1832-1920) Nemecký psychológ a filozof. Syntetizoval výsledky prvých desiatok rokov experimentálnej estetiky. Analyzoval fantáziu vo vzťahu k zmyslovým podnetom, ku vcíteniu a ku kultúrnym výtvorom ako náboženstvo, mýtus či jazyk. Hľadal prepojenie medzi fantáziou, umením, hrou a mýtom. Estetické myšlienky vyjadril v diele – Völkerpsychologie. Eine Untersuchung der Entwicklungsgesetze von Sprache, Mythus and Sitte. 3. Bd. – Die Kunst. (1900-1920, 3. zväzok 1919, Sociálna psychológia. Skúmanie vývinových zákonov jazyka, mýtu a mravov. 3. zväzok – Umenie).