Š

Šabík, Vincent (1937) Slovenský literárny vedec a estetik. Venuje sa štruktúre a funkciám umeleckého diela. Hlavné estetické diela – Indície imaginárneho (1972), Diskurzy o estetike (2003).

Šabouk Sáva (1933-1993) Český estetik. Rozvíjal semiotické prístupy k umeleckému dielu (à umelecký sémantém), analyzoval štruktúru diela v troch vrstvách – hmotná, významová, obsahová. Hlavné diela – Jazyk umění (1969, Jazyk umenia), Břehy realismu (1973, Brehy realizmu), Umění, systém, odraz (1973, Umenie, systém, odraz), Člověk a umění v struktuře světa (1974, Človek a umenie v štruktúre sveta), Umělecká informace (1989, Umelecká informácia).

Šafárik, Pavol Jozef (1795-1861) Slovensko-český spisovateľ a literárny vedec. Venoval sa povahe krásy a jej vzťahu k forme umeleckého diela. Hlavné estetické dielo – Výtah z řečí při začetí čtení metrických (1819, Výber z prednášok na úvod štúdia metriky). Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Počátkové českého básnictví, obzvláště prozodie (1818, Počiatky českého básnictva, zvlášť prozódie), Slovanské starožitnosti (1837, Slovanské starožitnosti).

šanta Termín klasickej indickej estetiky. Označuje jednu z deviatich estetických emócií – mier a pokoj. –> rasa

šarmantný Estetická hodnotová kategória. Príťažlivý kvôli svojmu vzhľadu aj kvôli pôvabnému, roztomilému a príjemnému správaniu. Uplatňuje sa len na krásu človeka.

šensi Termín estetiky Liou Sieho. Používa ho ako komplexné označenie  umeleckej imaginácie. Je zložený z dvoch termínov: „šen“ (termín klasickej čínskej filozofie, kde znamená božské a duchovné – u Liou Sieho označuje svetlo imaginácie v umeleckej tvorbe) a „si“ (myseľ).

Šen Jüe (441-513) Čínsky básnik a estetik. Zaoberal sa štruktúrou umeleckého diela.

Šestakov, Vjačeslav Pavlovič (1935) Ruský sovietsky estetik. Venoval sa histórii estetiky. Hlavné diela – Istorija estetičeskich kategorij (s A. F. Losevom, 1965, Dejiny estetických kategórií), Garmonija kak estetičeskaja kategorija (1973, Harmónia ako estetická kategória), Ot etosa k afektu. Istorija muzykaľnoj estetiki ot antičnosti do 18 veka (1975, Od étosu po afekt. História hudobnej estetiky od antiky do 18. storočia), Očerki po istorii estetiki (1979, Poznámky k dejinám estetiky), Estetika renesansa 1-2 (1981, Estetika renesancie 1.-2. zv.), Estetičeskije kategorii. Opyt sistematičeskogo i istoričeskogo issledovanija (1983, Estetické kategórie. Pokus o systematické a historické skúmanie).

Ševrlay, Matej Daniel (1783-1840) Slovenský literárny vedec a estetik. Analyzoval vyjadrovacie prostriedky umenia, budoval systematickú rétoriku a poetiku. Estetické diela – Rhetorica (1818, Rétorika), Poetica (1822, Poetika).

Šimunek, Eugen (1924-2000) Slovenský estetik. Venoval sa teórii umeleckej hodnoty, kritériám hodnotenia umeleckého diela a pokúsil sa vybudovať estetický systém. Hlavné diela – Problémy estetiky hudobnej interpretácie (1959), Estetika vývoja súčasnej hudby (1960), Teória umeleckej hodnoty (1968), Úvod do teórie umeleckej hodnoty (1969), Problémy estetiky (1973), Estetika a všeobecná teória umenia (1976), Filozofické problémy estetiky (1976), Estetika umeleckej tvorby (1980), Kritériá umeleckej tvorby (1988).

Šindelář, Dušan (1927) Český estetik a výtvarný teoretik. Venuje sa estetickému vnímaniu a okrajovým estetickým fenoménom. Hlavné diela – Problém krása v současném umění a estetike (1958, Problém krásna v súčasnom umení a estetike), Estetické vnímání (1961, Estetické vnímanie), Estetická funkčnost a funkce (1967, Estetická funkčnosť a funkcia), Móda, vkus, styl (1968, Móda, vkus, štýl), Tržiště estetiky (1969, Trhovisko estetiky), Filosofie užité tvorby (1971, Filozofia úžitkovej tvorby),  Estetika situací (1976, Estetika situácií), Estetika užité tvorby (1978, Estetika úžitkovej tvorby), Jistoty umění (1979, Istoty umenia), Tvořivá estetika (1982, Tvorivá estetika), Myšlení v obrazech aneb obrazy myšlení (1986, Myslenie v obrazoch alebo obrazy myslenia), Paradox umění (1986, Paradox umenia).

šizen Termín klasického japonského myslenia. Označuje prírodu. Je to príroda sformovaná takým spôsobom, pri ktorom ju človek neznásilňuje a jeho prítomnosť pôsobí prirodzene. Hoci sa nepoužíval ako výrazný estetický termín, niesol v sebe estetický odtieň.

škaredý Výrazová aj hodnotová kategória.Je súhrnným označením pre záporné, nepríjemné kvality estetických javov ako protiklad krásy, krásneho. Vymedzuje sa ako beztvaré, neforemné, nedokonalé, hnusné, odpudzujúce, narúšajúce normu a mieru. Často dostáva morálne negatívne hodnoty ako zlý, nehanebný, zlostný. Niekedy sa vymedzuje len ako nedostatok krásy. Dnes sa spravidla nechápe sa ako absolútny protiklad krásneho, ale len ako jeden z pólov estetickej hodnoty.  Na označenie jednoty obidvoch pólov sa preto niekedy používa termín krásno alebo estetično. Niekedy označuje absenciu estetickej hodnoty,  priemernosť, všednosť, čiže jav, ktorý nie je ani krásny ani ošklivý.

škaredý (terminológia)

  • aischros – grécky termín, označoval škaredé, hanebné, poburujúce, obscénne, vôbec nie ušľachtilé,
  • áschimos – grécky termín, označoval škaredé, beztvaré, nepríjemné,
  • bezobrazije – ruský termín, označuje škaredosť,
  • brutto, brutezza – talianske renesančné termíny, označovali zlé, ošklivé, resp. ošklivosť,
  • brzydki – poľský termín, označuje ošklivé, škaredé,
  • hässlich, das Hässlichkeit – nemecký termín, znamená škaredý, ošklivý, hnusný, resp. škaredosť, ošklivosť,
  • ošklivý – český termín, ktorý sa v Čechách používa na označenie škaredého, na Morave sa častejšie používa termín škaredý,
  • skatós – grécky termín, označoval fekálie, odvodzuje sa z indoeurópskeho sker(d) – špina, lajno, a považuje sa za predchodcu rôznych slovanských foriem slova škaredý, šeredný, szkaradny (poľ.), skarednyj (rus.) a pod.,
  • turpis – latinský termín, označuje škaredé, hnusné, hanebné, nemorálne, má teda silný etický význam,
  • ugly – anglický termín, označuje škaredé, veľmi nepekné, strašidelné, hrozné,
  • urodlivyj – ruský termín na označenie škaredého, beztvarého; označuje niečo, čo sa chybne vyvíja, mimoriadne nepekné, odsúdeniahodné a podlé.

Šklovskij, Viktor Borisovič (1893-1984) Ruský literárny vedec a estetik. Rozpracoval teóriu –> ozvláštnenia skutočnosti v umení. V umení považoval za najdôležitejší –> postup, akým bolo umelecké dielo vybudované. Estetické diela – Voskresenije slova (1914, Vzkriesenie slova), Sentimentaľnoje putešestvije (1923, Sentimentálna cesta), ZOO (1923, ZOO), O teorii prozy (1925, O teórii prózy), Technika pisateľskogo remesla (1927, Technika spisovateľského remesla), Chudožestvennaja proza (1959, Umelecká próza), Tetiva. O neschodstve schodnogo (1971, Tetiva. O odlišnosti podobného).

špeciálne estetiky Označenie pre aplikáciu estetických metód skúmania a estetickej terminológie na skúmanie jednotlivých umeleckých druhov a iných ľudských estetických aktivít. Odlíšenie špeciálnych estetík predpokladá, že jednotlivé umelecké druhy či estetické aktivity obsahujú špecifické estetické problémy, ktoré je možné riešiť len metódami všeobecnej estetiky. Uzávery špeciálnej estetiky majú potom platnosť len pre daný umelecký druh či aktivitu a pomáhajú bližšie ich špecifikovať. Voľne prechádzajú do teórií týchto umeleckých druhov a do teórie čiastkových oblastí estetických ohdnôt. Niekedy sa považujú za samostatné vedné disciplíny. –> estetika divadla, –>  estetika dizajnu, –> estetika filmu, –> estetika hudby, –> estetika literatúry, –> estetika médií, –> estetika techniky, –> estetika výtvarného umenia, –> estetika životného prostredia

šringara (šingara, srngara, zrngara) Termín klasickej indickej estetiky. Označuje jednu z deviatich estetických emócií – pocit romantickej alebo erotickej lásky. –> rasa

štandardizácia vedomia Pôsobenie masovej kultúry, ktorá vedie svoje obecenstvo k rovnakým pocitom, k rovnakým predstavám o svete a k rovnakým riešeniam problémov. Cieľom tejto činnosti je vychovať čo najviac konzumentov pre produkty masovej kultúry, čiže čo najviac týchto produktov predať.

štatistická analýza umeleckého diela Analýza umeleckého diela štatistickými prostriedkami. Všíma si matematicky vyjadriteľné pomery medzi obsahovými, formálnymi a inými prvkami diela. V minimálnej miere berie do úvahy kultúrny kontext, sústreďuje sa na štruktúru a kompozíciu diela. Snaží sa vylúčiť subjektívne hľadisko v hodnotení diela.

Števček, Ján (1929-1996) Slovenský literárny vedec a prekladateľ. Detailne analyzoval literárne diela. Dielo s estetickými myšlienkami – Estetika a literatúra (1977).

Štraus, Tomáš (1931) Slovenský estetik a umelecký kritik. Venuje sa najmä teórii umeleckej tvorby a súčasným procesom v umení. Rozpracoval termín à  obrazné myslenie. Hlavné estetické diela – Umelecké myslenie (1962), Provokácie (1996), Od predstavy k skutočnosti diela (1998), Toto posrané 20. storočie (2006), Toto čudesné 21. storočie (2009).

štrukturálna estetika Zameranie estetického výskumu na rôzne formy estetických kvalít v prírode a v kultúre. Niekedy sa používa označenie morfologická estetika. –> metódy estetiky

Štúr, Ľudovít (1815-1856) Slovenský spisovateľ, politik, filozof, literárny vedec, publicista. Uvažoval o kultúrnej identite, o funkciách umenia v národno-oslobodzovacom boji, o vývoji umenia. Zdôvodňoval špecifikum slovenskej kultúry a jednotu slovanskej kultúry. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846), Náuka reči slovenskej (1846), O národních písních a pověstech plemen slovanských (1853, O národných piesňach a povestiach slovanských plemien), Slavjanstvo i mir buduščego (1867, Slovanstvo a svet budúcnosti).

Štúr, Svätopluk (1901-1981) Slovenský filozof. Umenie nenapodobňuje skutočnosť, ale je zmnožením života. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Rozprava o živote (1946).

štvorec umeleckej špecifickosti Termín estetiky Z. Mathausera. Označuje model umeleckej situácie, ktorý zohľadňuje semiotické, ontologické, tvorivé a morfologické súvislosti umeleckého diela.

štýl  Spôsob výrazu, súhrn individuálnych obsahovo-formových zvláštností v tvorbe človeka. Vzniká v uvedomelej aj neuvedomelej selekcii vyjadrovacích prostriedkov. Je vnútorne organizovaným systémom. Štýl ako spôsob prejavu osobnosti vzniká na základe zákonitostí individuálnej psychiky, vo vzťahu k adresátovi a so zreteľom na obsah komunikácie. Človek má aj svoj vlastný životný štýl, ktorý sa prejavuje v rôznych aktivitách človeka. V kompozícii umeleckého diela sa prejavuje ako určité (individuálne) usporiadanie vyjadrovacích prostriedkov – je prejavom individuálnej umeleckej tvorby.

štylistika Jazykovedná a literárnovedná disciplína, ktorá analyzuje jazykové štýly, ich vyjadrovacie prostriedky a fungovanie v komunikácii. Analyzuje aj estetické hodnoty rôznych štýlov (hlavne umeleckého štýlu), tvorbu znakov a významu, využíva preto metódy a poznatky estetiky a literárnej vedy.

štylistická analýza Analýza umeleckého diela, ktorá si všíma štýlotvorné prvky v diele, rukopis autora a osobitosti, akými využíva vyjadrovacie prostriedky.

Šuhajda, Ľudovít Matej (1806-1872) Slovenský kňaz, publicista, literárny teoretik. Všímal si štruktúru umeleckého diela. Estetické dielo – De natura poeseos suis in classe humanitatis auditoribus (1851, O povahe poézie pre poslucháčov v humanitných triedach).

Švidroň, Ján (1952) Slovenský právnik. Analyzuje umenie z hľadiska právnych aspektov tvorivosti. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Tvorba a právo (1991).