estetická

estetická aktivita Mimoumelecká ľudská činnosť, ktorej výsledkom sú predmety, idey, činnosti alebo situácie s estetickou funkciou. Uspokojuje estetické potreby. Jej východiskom a riadiacim systémom sú estetické normy jednotlivca alebo kolektívu. Spolu s estetickým vedomím tvorí dve neoddeliteľné stránky estetických vzťahov človeka k svetu. V slovenčine sa používa aj v podobe „estetická činnosť“. Patrí k hlavným kategóriám marxistickej estetiky.

estetická antropológia –> antropologická estetika

estetická emócia –> estetický cit

estetická entropia –> umelecká entropia

estetická etnológia (die Etnologie der Ästhetik) Nemecký termín pre –> antropologickú estetiku.

estetická fluencia Ľahkosť a rýchlosť, s akou percipient získava estetický zážitok. Závisí od predchádzajúcej prípravy a skúseností percipienta, od jeho očakávaní, od povahy vnímaného estetického artefaktu, od kontextu a od vzťahov, v ktorých sa percipient a artefakt nachádzajú. Vysoká fluencia má pozitívny emocionálny efekt a zintenzívňuje estetický zážitok. V experimentálnej a psychologicky orientovanej estetike sa niekedy považuje za kľúčovú funkciu pre estetický zážitok.

estetická funkcia Spracovanie a usporiadanie predmetu, ktoré svojím charakterom, obsahom alebo formou uspokojuje estetické potreby ľudí a vyvoláva  estetický zážitok. Ľudské predmety majú vtedy estetickú funkciu, ak sú vytvorené na základe určitých estetických noriem. t.j. ak ich tvorca dokázal v predmete ukotviť a vyjadriť svoje predstavy a schopnosti, ako aj kultúru svojej doby. Estetická funkcia zameriava pozornosť človeka na predmet samotný a dočasne odsúva od úzadia utilitárny vzťah k predmetu, prípadne tento vzťah nahradzuje. Akýkoľvek ľudský predmet môže mať estetickú funkciu a človek prisudzuje estetickú funkciu aj prírodným útvarom. Človek si uvedomuje estetickú funkciu v aktívnej konfrontácii predmetu s vlastnými estetickými normami. Predmet s estetickou funkciou, ktorý je objektom estetického vnímania, sa stáva estetickým objektom. Ak sa predmet s estetickou funkciou zapojí do kultúrnych aktivít spoločenstva, a človek ho ako taký aj zhodnotí, získava predmet estetickú hodnotu. Estetická funkcia nie je totožná s –> umeleckou funkciou. Prílišný dôraz na estetickú funkciu predmetu môže prerásť do –> estetizácie životného prostredia.

estetická hodnota Vzťah predmetu, ktorý má estetickú funkciou, k človeku. Človek má v tomto vzťahu estetický zážitok z predmetu. Predmet má potenciálnu estetickú hodnotu vtedy, ak bol vytvorený v zhode s určitými estetickými normami a v určitej kultúre objektívne funguje ako predmet s estetickou funkciou. Estetická hodnota sa aktualizuje v procese estetického hodnotenia (predmet má vtedy aktuálnu estetickú hodnotu), ktoré prebieha na pozadí reálnych vzťahov predmetu ku kultúre a k ľuďom. Ak sú si estetická funkcia a estetická norma blízke, môže vzniknúť pozitívna estetická hodnota. Ak estetická funkcia protirečí estetickým normám, môže sa estetická hodnota aktualizovať ako záporná hodnota. Estetická hodnota nevzniká vtedy, ak nejestvuje (alebo sa z nejakých dôvodov zablokoval) vzťah estetickej funkcie predmetu k estetickým normám danej kultúry, alebo ak sa funkcia a norma zhodujú (teda funkcia neprináša človeku nič nové). Estetická hodnota je vzťahom človeka a predmetu, preto nie je večná, vždy a všade rovnaká, ale mení sa podľa premien kultúry. Stáva sa súčasťou kultúrnej tradície. Estetickú hodnotu môžu pre človeka získať aj prírodné útvary. Za hlavné estetické hodnoty sa bežne považujú –> krásno, –> tragickosť, –> komickosť, –> vznešenosť a –> škaredosť. Estetická hodnota nie je totožná s –> umeleckou hodnotou.

estetická hodnotová kategória Kategória a pojem, s pomocou ktorých estetika, vedy o umení, umelecká kritika aj bežní recipienti hodnotia a klasifikujú estetické fenomény a umelecké diela. Prelínajú sa s –> estetickými výrazovými kategóriami, pretože majú analogický obsah, avšak s tým rozdielom, že hodnotové kategórie sa zameriavajú na povahu estetického objektu a jeho vzťah k recipientovi. –> afektovaný, –> aforistický, –> akčný, –> banálny, –> barokový, –>  bombastický, –> brilantný, –> capriccio, –> cool, –> dekadentný, –> detailný, –> divoký, –> dramatický, –> dynamický, –> efektný, –> elegantný, –> epický, –>erotický, –> fádny, –> hororový, –> hrubý, –> hymnický, –> chaotický, –> insitný, –> intelektuálny, –> karnevalový, –> klasický, –> komický, –> konštruktivistický, –> kontrastný, –> konvenčný, –> konzumný, –> krásny, –> kultivovaný, –> kvetnatý, –> lapidárny, –> lyrický, –> majestátny, –> malebný, –> melodický, –> naivný, –> naturalistický, –> nekonvenčný, –> obscénny, –> patetický, –> plastický, –> presný, –> primitívny, –> realistický, –> romantický, –> rozprávkový, –> rutinný, –> sardonický, –> sarkastický, –> satirický, –> spektakulárny, –> strnulý, –> subtílny, –> šarmantný, –> škaredý, –> tragický, –> tragikomický, –> vkusný, –> všedný, –> výrazný, –> vznešený, –> zábavný.

estetická hodnotová orientácia Súbor predstáv jednotlivca alebo spoločenstva o tom, ktoré estetické hodnoty si vážia viac a ktoré menej. Je to relatívne usporiadaný systém, obsahujúci hodnoty, ktoré si človek najviac cení aj tie, ktoré si človek cení najmenej. Nie všetky hodnoty majú svoje miesto presne určené. Viac-menej pevné postavenie majú najcennejšie a najmenej cenené hodnoty. Najcennejšie hodnoty sa viažu k estetickému ideálu, ostatné k estetickým normám. Jednotlivec môže mať vybudované rôzne hodnotové orientácie pre rôzne oblasti estetična. Pre niektoré oblasti estetična môžu vznikať relatívne pevné estetické hodnotové hierarchie. Hodnotová orientácia sa zúčastňuje každého hodnotenia estetickej funkcie i tvorby estetických objektov. Hodnotové orientácie sa menia v priebehu života človeka i v spoločenských a kultúrnych zmenách.

estetická ideológia Termín estetiky P. de Mana. Označuje predpoklad, podľa ktorého treba umelecké dielo čítať a posudzovať vo svetle estetických kategórií a zaužívaných predstáv o kontinuálnych vzťahoch foriem a významov. Odmietanie estetickej ideológie umožní analyzovať dielo s pomocou lingvistiky ako istého druhu rétoriky, t.j. štruktúry trópov.

estetická ilúzia Efekt estetického vnímania umeleckého diela, v ktorom má recipient pocit, že vníma realitu. Poučený recipient si neustále uvedomuje, že vníma len obraz reality.

estetická informácia Termín estetiky M. Benseho. Označuje štatistickú funkciu materiálu umeleckého diela. Táto funkcia vyjadruje postupnosť posunov od normy a pravdepodobnosti k náhode a nepravdepodobnosti, ktoré prebiehajú v určitom umeleckom materiále. Takéto posuny (= usporiadanie znakov) možno štatisticky vyhodnotiť. Umelecké dielo je preto možné charakterizovať popri emocionálnych účinkoch aj pojmami a postupmi teórie informácie a kybernetiky, ako napr. entropia. Umenie je nositeľom estetickej informácie. Jej cieľom nie je niesť správu (význam), pretože podľa M. Benseho estetické posolstvo principiálne nemožno preniesť z človeka na človeka. Nenasleduje ani vopred určené normy na prenos významu, dokonca ich narúša. Preto nie je konvenčná a redundantná, ale inovačná. Estetická informácia neprenáša význam, ale prenáša realizáciu určitého stavu umeleckého materiálu. Pojem estetická informácia sa využíva ako jeden zo základných termínov v estetike analyzujúcej estetickú komunikáciu. Tam označuje informáciu zážitkového  charakteru zakódovanú v materiále umeleckého diela.

estetická intenzita Termín estetiky T. Kulku. Mieru estetickej intenzity umeleckého diela možno podľa neho vyjadriť vzorcom

kde „a“ označuje takú zmenu umeleckého diela, ktorá ho esteticky poškodí, „b“ takú, ktorá ho esteticky skvalitní a „c“ takú, ktorá ho esteticky nezasiahne. Spolu s mierou jednoty diela (a-b) a mierou komplexnosti diela (a+b+c) je možné mieru estetickej hodnoty diela podľa T. Kulku vyjadriť vzorcom

estetická kategória Kategória a pojem, ktoré opisujú a klasifikujú estetické javy: estetickú hodnotu, estetický zážitok, umeleckú hodnotu a ďalšie. K základným kategóriám sa často radí iba päť – krásny, tragický, komický, vznešený, škaredý. Mimo nich však jestvuje množstvo ďalších. Patria k nim pojmy opisujúce odtiene hodnôt (bombastický, brilantný, elegantný, patetický ai.), pojmy opisujúce odtiene štýlu (baladický, expresívny, kvetnatý a i.), aj pojmy opisujúce štruktúru umeleckého diela (chaos, kontrast a i.). –> estetická hodnotová kategória, –> estetická výrazová kategória

estetická komunikácia –> umelecká komunikácia

estetická kontemplácia Kontemplácia označuje úplné zaujatie subjektu objektom, pri ktorom subjekt prenikavo vníma predmet a necháva sa ním pohlcovať. Estetická kontemplácia sa objavuje vtedy, ak človek nazerá v tvaroch a farbách predmetu harmóniu. Výsledkom kontemplatívneho zážitku je pocit krásy, alebo poznanie krásy. Termín estetická kontemplácia rozvinula hlavne v stredoveká  estetika a zvlášť škola u sv. Viktora, využíva sa však v mnohých estetických koncepciách aj v súvislosti so vcítením, s estetickým zážitkom, s umeleckým poznaním a pod.

estetická kultúra Termín marxistickej estetiky. Označuje tú stránku tvorivej činnosti ľudí, v ktorej ľudia dávajú skutočnosti ľudský charakter. Je teda súborom  estetických hodnôt, estetických znakov a estetických činnosti. Tie vznikajú v aktívnej estetickej činnosti ľudí pri estetickom osvojovaní skutočnosti.

estetická kvalita Všeobecný a nepresný termín označujúci rôzne oblasti estetických vzťahov človeka ku skutočnosti alebo estetických vlastností javov. Označuje aj rôzne estetické výrazové aj hodnotové kategórie, alebo estetické hodnoty ako konkrétne prejavy estetična.

estetická miera Termín estetiky G. D. Birkhoffa. Označuje pomer usporiadania a zložitosti diela. So stúpajúcou zložitosťou obrazcu stúpa estetická miera, s jeho jednoduchosťou klesá. Na základe formálnej a matematickej analýzy rôznych geometrických tvarov a zložitejších vizuálnych obrazcov vypracoval vzorec pre estetickú mieru:

kde M označuje estetickú mieru, O označuje usporiadanie tvaru, ktoré súvisí s geometrickými charakteristikami tvaru (napr. vertikálnosť, orientovanosť, centrovanosť objektu), C označuje komplexnosť tvaru. Estetická miera podľa G. D. Birkhoffa súvisí aj s pomerom konvenčných a inovačných prvkov v diele.

estetická norma Predstava o tom, aké kvality by mal mať predmet, aby sme ho mohli hodnotiť ako esteticky hodnotný. Je meradlom estetickej hodnoty, ktoré však nie väčšinou nie je explicitne formulované, alebo formulované veľmi hmlisto. Estetická  norma sa uplatňuje v procese estetického hodnotenia, teda pri zhodnocovaní estetických funkcií predmetu – výsledkom tohto hodnotenia je estetický zážitok. Estetická norma je pravidlom, ktoré reguluje a stimuluje estetické vzťahy, estetickú aktivitu, umelecké tvorbu a často sa uplatňuje aj v etikete. Estetické normy sú neustále porušované, pričom stále vznikajú nové. Individuálny človek má estetické normy pre rôzne oblasti svojho života – napr. pre obliekanie, pre umelecké diela, pre prírodu, pre nábytok. Estetické normy nemusia vždy tvoriť systém, často si protirečia. Súbor rôznych estetických noriem tvorí estetický vkus. Estetická norma, ktorú človek považuje za absolútnu, sa stáva estetickým ideálom. Kodifikované, t.j. formálne upravené a záväzné estetické normy sa stávajú estetickým kánonom. Ak estetická norma nefunguje ako kánon, je možné ju vyabstrahovať z hotových diel a výrazne sa prezentuje v umeleckých štýloch a žánroch. Len zriedka sa však uplatňuje vedome a cieľavedome. V kultúre a v tvorbe môže fungovať individuálna estetická norma, skupinová estetická norma, dobová estetická  norma a pod.

estetická objektivita Termín estetiky E. Husserla. Označuje komplex myslenia a predstavivosti, ktorý nesie pocity a v ktorom vzniká estetická hodnota. Estetická objektivita sa konštituuje v procese intuitívnej estetickej reflexie, v intuitívnom nazeraní predmetu. Tento proces sa rozbieha vtedy, ak sa stretne pôsobenie  predmetu a komplexné nastavenie vedomia. Estetická objektivita preto nie je jednoduchým, ale štruktúrovaným fenoménom.

estetická potreba Stav nedostatku estetických podnetov alebo nedostatku estetickej sebarealizácie človeka. Existujú dve hlavné skupiny estetických potrieb – potreby estetického vnímania a potreby estetickej aktivity. Estetická potreba je súčasťou vyšších potrieb človeka. Človek si uvedomuje estetické potreby pri konfrontácii svojich estetických noriem so svojim životom a životným prostredím, preto sa v rôznych kultúrach a rôznych životných situáciách zásadne líšia. Uspokojuje ich buď vyhľadávaním alebo tvorbou predmetov s estetickou funkciou, prípadne vyhľadávaním zážitkov z umeleckých diel.

estetická profesia Zamestnanie alebo profesionálna orientácia, ktoré sa orientujú na vnímanie, tvorbu, analýzu, interpretáciu estetických a umeleckých hodnôt alebo na organizáciu ich vzniku a šírenia. Rozvíjajú sa v rôznych oblastiach ľudskej činnosti – v umení (umelec, umelecký manažér, reštaurátor/konzervátor, mecenáš, galerista), vo vede (estetik, umelecký kritik, umenovedec), v publicistike (umelecký kritik, znalec umenia), v ekonomike (obchodník s umením, mecenáš, umelecký manažér), vo voľnom čase (milovník umenia, insitný umelec), v praktických oblastiach života (dobrovoľník v umeleckých činnostiach, organizátor/umelecký manažér), v politike (kultúrny politik).

estetická situácia 1. Situácia v ľudskom živote, v ktorom sa stretávajú estetické  fenomény – umelecké dielo, estetický predmet, estetický subjekt, umelecký zámer, umelecký materiál, estetická potreba, estetická norma, estetické vnímanie, nezainteresovanosť estetického vnímania, estetická hodnota a pod. Situácia sa stáva  estetickou vtedy, ak tieto estetické fenomény vytvárajú štruktúru, v ktorej sa k sebe navzájom vzťahujú špecificky estetickým spôsobom. Vzniká buď vtedy, ako sa prostredníctvom estetického objektu alebo umeleckého diela stretávajú tvorca s recipientom a vzniká umelecká hodnota. Alebo vzniká vtedy, ak estetický subjekt začne esteticky vnímať prírodné hodnoty a vzniká estetická hodnota. Jej nevyhnutnou podmienkou je preto buď Nie každý predmet, ktorý bol vytvorený s estetickým či umeleckým účelom, sa musí nutne stať súčasťou estetickej situácie. Napríklad umelecké dielo je súčasťou estetickej situácie len vtedy, ak ho vnímane ako umelecké dielo; a nie vtedy, ak ho vnímame z hľadiska jeho finančnej hodnoty. Estetická situácia je jedinečným a neopakovateľným procesom, nie stavom. Každá situácia v ľudskom živote sa za istých podmienok môže stať estetickou situáciou. V niektorých estetických koncepciách sa vyčleňuje ako predmet skúmania estetiky. 2. Termín estetiky D. Šindelářa. Označuje bežnú životnú situáciu, ktorú ľudia esteticky prežívajú, a tieto zážitky vyjadrujú, normujú alebo iným spôsobom chcú ukotviť. Je formou estetického diania, v ktorej nemusí existovať špecifický estetický alebo umelecký objekt. 3. Termín estetiky M. Gołaszewskej. Označuje predmet estetiky ako vedy. Je to prepletenie všetkých estetických fenoménov, ktoré vstupujú do tvorby a vnímania umeleckého diela, pričom dielo je základným elementom estetickej situácie.

estetická skúsenosť Termín estetiky G. Santayanu. Označuje hodnotami podložený zážitok, v ktorom človek nadšene s pôžitkom potvrdzuje radosť zo života. Preto nemôže existovať škaredé ako záporná estetická hodnota.

estetická spoločnosť Vedecké spoločenstvo orientované na rozvoj estetiky.  Organizuje a podporuje estetickú teóriu, empiricky, experimentálne a prakticky orientovaný výskum estetických fenoménov, organizuje konferencie a kongresy, výmeny odborníkov a vydávanie estetickej literatúry. Najväčšie svetové estetické spoločnosti sú International Association for Aesthetics (konštituovala sa r. 1988 a orientuje sa na rozvoj filozofickej estetiky) a International Association of Empirical Aesthetics (konštituovala sa r. 1965 a orientuje sa na rozvoj experimentálnej, empirickej a exaktnej estetiky), European Society for Aesthetics (vznikla r. 2008, spája európskych estetikov hlavne filozoficky orientovaných. V r. 2016 vznikla Euro-Asian International Aesthetics Association V mnohých krajinách existujú národné estetické spoločnosti (napr. British Society of Aesthetics), prípadne spoločnosti orientované na jeden aspekt estetična (napr. International Society for Mathematical and Computational Aesthetics).

estetická vnímavosť Schopnosť reagovať na estetické podnety esteticky špecifickým spôsobom. Stupeň estetickej vnímavosti označuje stupeň, v akom je rozvinutá šírka, hĺbka a flexibilnosť estetického vkusu, ako aj stupeň pripravenosti na estetické vnímanie. Rozvoj estetickej vnímavosti je rozširovaním, prehlbovaním a budovaním pevnejších štruktúr v individuálnych vzťahoch k estetickým fenoménom.

estetická výchova Zámerné pedagogické pôsobenie, ktoré chce ovplyvňovať estetické hodnotové orientácie, estetický vkus, chce rozvíjať poučené estetické vnímanie, podnecovať estetické aktivity a estetické postoje. Zameriava sa buď na prácu s estetickými hodnotami alebo s umením, jeho cieľom však nie je výchova umelcov (–> umelecká výchova). Estetická výchova sa môže orientovať aktívne (= aktívna estetická výchova), keď u detí alebo dospelých rozvíja schopnosti vytvárať predmety s estetickou funkciou; alebo pasívne (= receptívna estetická výchova), keď rozvíja estetickú vnímavosť, teda schopnosti estetického vnímania a rozvíja estetický vkus. Receptívna estetická výchova je v aktívnej vždy prítomná, naopak to neplatí. V obidvoch prípadoch však môže sledovať rôzne ciele: a) rozvíjať chápanie kultúry a umenia, b) prostredníctvom estetických hodnôt a umenia rozvíjať chápanie toho, ako funguje dané spoločenstvo alebo ľudská história, c) prostredníctvom estetických hodnôt a umenia rozvíjať osobnostné zvláštnosti psychiky dieťaťa. Ako materiál využíva estetická výchova umelecké diela, krásu ľudských predmetov, krásu prírody aj krásu človeka. Ak pracuje s umením, nazýva sa aj výchovou umením. Je blízka multikultúrnej výchove. V prípade, ak využíva viac umeleckých druhov, zvykne sa nazývať aj polymúzická (alebo polyestetická) výchova. Jej dôležitým prostriedkom je hra. Osvietenecký ideál estetickej výchovy smeroval k rozvoju harmonickej osobnosti človeka. Panestetická koncepcia predpokladá možnosť začleniť estetickú výchovu do  ktorejkoľvek ľudskej činnosti. V súčasnosti patrí medzi hlavné úlohy estetickej výchovy rozvoj flexibilnosti estetického vkusu a vkusovej tolerancie voči odlišným  estetickým hodnotám.

estetická výrazová kategória 1. Kategória a pojem, s pomocou ktorých estetika,  vedy o umení, umelecká kritika a recipienti opisujú rôzne podoby estetického zážitku. Sú blízke –> estetickým hodnotovým kategóriám, ich obsah je analogický, avšak s tým rozdielom, že výrazové kategórie vypovedajú o povahe zážitku. –> aforistický, –> baladický, –> banálny, –> barokový, –> bizarný, –> bombastický, –> brilantný, –> cool, –> divoký, –> dramatický, –> drastický, –> dynamický, –> efektný, –> elegantný, –> elegický, –> epický, –>  fádny, –> gotický, –> graciózny, –> grandiózny, –> groteskný, –> hororový, –> hrubý, –> humorný, –> hymnický, –> chaotický, –> idylický, –> insitný, –> intelektuálny, –> komický, –> konštruktivistický, –> kontrastný, –> konzumný, –> krásny, –> kvetnatý, –> lahodný, –> lapidárny, –> ľubozvučný, –> lyrický, –> majestátny, –> malebný, –> naivný, –> naturalistický, –> nekonvenčný, –> nízky, –> obscénny, –> odporný, –> okúzľujúci, –> ošklivý, –> páčivý, –> patetický, –> pekný, –> pitoreskný, –> plastický, –> pôvabný, –> presný, –> príjemný, –> primitívny, –> pútavý, –> realistický, –> romantický, –> rozprávkový, –> sentimentálny, –> strašidelný, –> škaredý, –> tajomný, –> tragický, –> tragikomický, –> všedný, –> výrazný, –> vznešený, –> zábavný, –> žalostný. 2. V estetike F. Miku elementárny funkčný aspekt umeleckého diela. Je vyjadrovacím prvkom, ktorý vzniká v umeleckej tvorbe a je zložkou –> výrazu. Zoskupenie viacerých výrazových kategórií vytvára štýl diela. Súbor všetkých výrazových kategórií vytvára súbor všetkých funkčných možností diela.