SE-SCH

sebahodnotiaca funkcia Funkcia umenia. Recipient alebo sociálna skupina hodnotia samých seba prostredníctvom umeleckého diela. Táto funkcia sa prepája s –> funkciou zrkadla, s –> integračnou funkciou aj s –> morálnou funkciou. –> funkcie umenia

sebavyjadrenie Proces, v ktorom umelec vyjadruje svoje emócie, idey a fantáziu v umeleckých vyjadrovacích prostriedkoch. Spravidla nie je spontánnym gestom, ale vzájomným stretom a prispôsobovaním sveta emócií a sveta vyjadrovacích prostriedkov – emócie umelca sa artikulujú, zjasňujú a prispôsobujú sa vybraným prostriedkom a súčasne si umelec vyberá prostriedky vhodné pre vyjadrenie jeho vnútorného sveta. Mnohokrát prispôsobuje umelec sebavyjadrenie aj potenciálnemu recipientovi.

sedem mechanických umení –> mechanické umenia

sedem slobodných umení –> slobodné umenia

sekundárny modelujúci systém Termín estetiky J. Lotmana. Označuje skutočnosť, že umelecké dielo nereprodukuje realitu, ale konštruuje vlastnú realitu na základe prirodzeného jazyka. Termíny prirodzeného jazyka v ňom dostávajú iný význam, ktorý nie je kópiou, ale modelom reality.

sémanalýza Termín estetiky J. Kristevy. Vznikol ako kombinácia termínov semiotika a psychoanalýza. Označuje metódu analýzy umeleckých diel (literárnych textov) tak, aby sa v analýze textov prekročili hranice jazyka a lingvistickej analýzy a aby sa do analýzy začlenili aktivity tela, ktoré sú plnohodnotnou súčasťou tvorby významu (rytmus, pohyb a pod.)

sémantická hustota Termín estetiky N. Goodmana. Označuje situáciu v ktorej existuje viacero symbolov pre relatívne blízke javy. Je to nevyhnutný znak umeleckého diela.

sémantická organickosť Termín estetiky G. della Volpe. Označuje vnútornú súdržnosť a sebestačnosť umeleckého textu, ktorý pre svoju existenciu nepotrebuje vzťahovať jednotlivé slová a pojmy k vonkajšiemu svetu, ako je to vo vedeckom texte. Význam jednotlivých znakov sa rodí z celku diela.

sémantické gesto Termín estetiky J. Mukařovského. Označuje zámer umelca, na základe ktorého sa zjednocujú a dotvárajú jednotlivé prvky umeleckého diela. Nie je možné ho z diela vyabstrahovať, dotvára význam diela.

semionaut Termín estetiky N. Bourriauda. Označuje súčasného umelca, ktorý pracuje so znakmi vytrhnutými z ich pôvodných kontextov a nachádza medzi nimi nové spojenia. Je to cestovateľ medzi znakmi.

semiotická analýza Analýza umeleckého diela z hľadiska jeho znakovej a významovej štruktúry. Analyzuje rôzny typy znakov v diele, ich denotáty a konotácie, spôsoby vyjadrovania a označovania, vyjadrovacie prostriedky. Často analyzuje umelecké dielo ako súčasť umeleckej komunikácie. Člení sa na sémantickú analýzu – analýza vzťahu významu a denotátu, syntaktickú analýzu – analýza vzťahov medzi znakmi, pragmatickú analýzu – analýza vzťahov znakov a diváka, resp. spoločenstva.

semiotická estetika Estetika, ktorá analyzuje umelecké dielo ako znakový systém fungujúci v umeleckej komunikácii. Skúma dielo z hľadiska syntaxe znakov – ich vzájomné vzťahy, z hľadiska ich sémantiky – významy znakov a diela ako celku, z hľadiska pragmatiky – fungovanie a využitie znakov diela. Využíva metódy lingvistiky. Analyzuje denotáty a konotácie umeleckého diela, jeho polysémiu, spôsoby kódovania v tvorbe a dekódovania v estetickom vnímaní, intertextualitu diela. –> metódy estetiky

Sen no, Rikjú (1522-1591) Japonský čajový majster. Ideál krásy hľadal v –> sabi.

sentimentálny Výrazová kategória. Subjektívne precítený s melancholickým podtextom. V estetike sa niekedy tento termín rezervuje pre taký typ vnímania, v ktorom sa zastavuje estetické vnímanie, ruší sa estetický zážitok a nastupuje naturálne vnímanie.

Serdaheli, Juraj (1740-1808) Uhorský estetik. Publikoval prvé systematické estetické texty na Slovensku. Hlavné diela – Aesthetica sive doctrina boni gustus 1-2 (1778, Estetika alebo veda o dobrom vkuse), Ars poetica (1783, Umenie básnické).

sexi Človek, fenomén alebo produkt, ktorý je príťažlivý, lákavý, pôvabný, šarmantný. Pôvodne termín z oblasti erotiky, ktorý sa používal najmä vo vzťahu k ženám. V reklame a v dizajne získal estetický význam a rozšíril sa na akékoľvek produkty.

Shaftesbury, Anthony Ashley-Cooper (1671-1713) Anglický filozof a estetik. Zdôvodňoval existenciu vnútorného zmyslu, ktorým človek rozlišuje pravdu, krásu a dobro. Prostredníctvom tohto zmyslu má človek budovať svoju vnútornú harmóniu. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Characteristics of men, manners, opinions, times (1711, Charakteristiky ľudí, mravov, názorov a čias).

show Atraktívne verejné predstavenie spravidla s výraznými hudobnými, svetelnými, zvukovými alebo pohybovými a filmovými efektmi. Využíva dramatické efekty, pompéznosť a teatrálnosť. Nezriedka obsahuje aj cirkusové prvky. Vyrástla zo scénických umení, ktoré bežne pracujú s vizuálnymi a pohybovými efektmi.

Shusterman, Richard (1949) Americký filozof a estetik. Venuje sa povahe umeleckého diela a zdôvodňuje estetické hodnoty populárnej kultúry. Priniesol koncept –> somatickej estetiky. Hlavné estetické diela – The object of literary criticism (1984, Predmet literárnej kritiky), Analytic aesthetics (1989, Analytická estetika), Pragmatist aesthetics (1992, Pragmatická estetika), La fin de l´expérience esthétique (1999, Koniec estetického zážitku), Surface and Depth: Dialectics of Criticism and Culture (2002, Povrch a hĺbka: Dialektika teórie umenia a kultúry), Body Consciousness: A Philosophy of Mindfulness and Somaesthetics (2008, Vedomie tela: Filozofia zmysluplnosti a somatická estetika), Thinking through body. Essays in somaesthetics (2012, Myslenie telom. Esteje o somatickej estetike).

Schedius, Ludwig (1768-1847) Uhorský estetik a spisovateľ. Vytvoril jednu z prvých systematických estetických teórií na našom území. Venoval sa charakteristikám estetického objektu. Presadzovala termín à filokália. Estetické dielo – Principia philocaliae seu doctrina pulchri (1828, Základy filokálie alebo vedy o kráse).

Schelling, Friedrich Wilhelm Joseph (1775-1854) Nemecký filozof. Umeniu prisudzoval zásadné miesto v systéme sveta. Umelec – génius – síce koná nevedome, ale vo svojej tvorbe a diele vytvára absolútno – syntetizuje prírodu a slobodu, nevedomú a vedomú činnosť. Krása je tak prejavom konečnosti v nekonečnosti. Hlavné estetické diela – Über dar Verhältnis der bildenden Künste zu der Natur (1807, O vzťahu výtvarných umení k prírode), Philosophie der Kunst (1859, Filozofia umenia). Hlavné diela s estetickými myšlienkami – System des transcendetalen Idealismus (1800, Systém transcendentálneho idealizmu), Bruno, oder über das gottliche und natürliche Prinzip der Dinge. Ein Gespräch (1802, Bruno, alebo o božskom a prirodzenom princípe vecí. Rozhovor).

Schiller, Friedrich (1759-1805) Nemecký spisovateľ a estetik. Venoval sa hlavne estetickej výchove. Jej cieľom je harmonizovať v človeku jeho –> formový pud a –> látkový pud, čo je možné dosiahnuť umením, ktoré vyviera z –> hrového pudu. Hra je podmienkou realizácie umeleckého diela, vnútornej harmonizácie človeka i vzniku krásy. Venoval sa aj niektorým estetickým kvalitám – pôvab, vznešené a pod. Estetické diela – Über den Grund des Vergnügens an tragischen Gegenständen (1792, O základe pôžitku z tragických predmetov), Über Anmut und Würde (1793, O pôvabe a dôstojnosti), Kallias oder über die Schönheit (1793, Kallias alebo o kráse), Über das Pathetische (1793, O patetickom), Über die ästhetische Erziehung des Menschen in einer Reihe von Briefen (1795, Listy o estetickej výchove človeka), Über naive und sentimentalische Dichtung (1976, O naivnej a sentimentálnej poézii), Über das Erhabene (1801, O vznešenom).

Schlegel, August Wilhelm von (1767-1845) Nemecký jazykovedec, estetik a básnik. Analyzoval podstatu umenia a estetického vkusu a budoval periodizáciu dejín umenia. Estetické diela – Vorlesungen über dramatischen Kunst und Literatur (1801-1811, Prednášky o dramatickom umení a literatúre), Vorlesungen über schöne Literatur und Kunst (1894, Prednášky o krásnej literatúre a umení).

Schlegel, Friedrich von (1772-1829) Nemecký filozof, estetik, historik umenia a básnik. Vo svojich nesystematických poznámkach hľadal podstatu, zmysel umeleckého diela a spôsoby jeho uchopenia v umeleckej historiografii. Estetické diela – Kritische Fragmente (1797-1800, Kritické fragmenty), Gespräch über die Poesie (1800, Rozhovor o poézii).

Schleiermacher, Friedrich Daniel Ernst (1768-1834) Nemecký filozof a teológ. Snažil sa o vytvorenie systému estetiky. Zakladateľ –> hermeneutiky, ktorú chápal ako umenie pochopenie textov, aj ako proces tohto pochopenia. Opisoval metódy interpretácie umeleckého diela. Estetické dielo – Vorlesungen über die Ästhetik (1842, Prednášky o estetike). Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Über den Begriff der Hermeneutik (1819, O pojme hermeneutiky).

Schopenhauer, Arthur (1788-1860) Nemecký filozof. Umeniu pripisuje dôležitý význam v procese vôle k životu, ktorá koná sebadeštruktívne. Umenie je liekom proti tomuto utrpeniu, a tým rieši problém bytia. Kontempláciou uchopuje predmet a dáva nám tým chvíľkový pokoj. Najvyšším umením je hudba. Umelecký génius tvorí kontempláciou. Hlavné dielo s estetickými myšienkami – Die Welt als Wille und Vorstellung 1-4 (1819-1844).