FO-FY

formalizmus 1. Postup v umeleckej tvorbe, ktorý uprednostňuje formu na úkor vyjadrovania významov a obsahov. Môže mať rôzne stupne: Sústredený záujem o formu je dôležitý pre umeleckú tvorbu; prehnaný záujem o formu vedie k myšlienkovej a citovej prázdnote umeleckých diel. 2. Estetická koncepcia, ktorá chápe umelecké dielo ako určitým spôsobom utváranú a usporiadanú formu. –> „obsahizmus“, –> estetizmus, –> akademizmus, –> epigónstvo, –> formálna analýza

formálna analýza Analýza umeleckého diela, ktorá sa zameriava v prvom rade na jeho formu. Hoci samotná formálna analýza nemôže postihnúť hodnotu diela, využíva sa veľmi často ako východisko ďalších analýz (najmä kompozičnej analýzy)  aj významovej interpretácie diela. Niekedy sa nazýva aj tvarová analýza.

formálna metóda Postup v analýze umeleckého diela, ktorý sa zameriava na morfologickú analýzu, na analýzu vyjadrovacích prostriedkov z hľadiska ich stavby, z hľadiska ich vzájomných vzťahov a funkčnosti v diele. Venuje sa umeleckému štýlu, umeleckému žánru a hľadá spôsoby –> ozvláštnenia skutočnosti v umeleckom diele.  Umelecké dielo chápe ako postup, ktorý usporadúva umelecké vyjadrovacie prostriedky. Umelecká tradícia je hromadením takýchto postupov. Tvorcom formálnej metódy je –> V. B. Šklovskij.

formálno-sémantický stimul Termín estetiky W. van Damma. Označuje taký  podnet z určitého predmetu, ktorý spôsobí, že recipient už nechápe len význam, ale chápe jednotu formy a významu. Daný podnet prebudí recipientovo interiorizované kultúrne pozadie, a tak mu umožní chápať významovú štruktúru umeleckého diela. Pojem formálno-estetického stimulu znamená, že v estetickom vnímaní nejde o vnímanie čistej formy, ale o vnímanie „formy-s-významom“. –> estetický stimul

forma účelnosti predmetu Termín estetiky I. Kanta. Vyjadruje, že v estetickom vnímaní síce vnímame, že predmet môže byť užitočný, ale toto vnímanie má formálnu povahu. Recipient si v tom totiž momente neuvedomuje skutočnú užitočnosť predmetu, iba  ju predpokladá. –> účelnosť bez účelu, –> nezainteresovanosť

formositas Termín stredovekej estetiky. Označoval ten odtieň krásy, ktorý súvisel s formálnym usporiadaním veci. Bol blízky termínu –> pulchritudo. –> krása (terminológia)

formový pud Termín estetiky F. Schillera. Označuje ľudský pud, ktorý uprednostňuje rozum a abstrakcie. Jeho protikladom je –> látkový pud a ich syntézou –> hrový pud.

fotografia Umelecký druh, ktorého hlavným umeleckým materiálom je svetlo a tieň na ploche. Je to priestorové umenie, ktoré je súčasťou výtvarných umení.

Foucault, Michel (1926-1984) Francúzsky filozof. Venoval sa vzťahom kultúrnej tradície a individuálnej umeleckej tvorby a dotkol sa metodologických otázok estetiky. Kultúrna tradícia ohraničuje umelcove možnosti. Umelci vlastne len vplietajú svoje diela do kultúrnych štruktúr, diskurzívnych formácií, ktoré existujú mimo nich. Analýza umenia potom má hľadať pravidlá formovania, diskurzy a konfigurácie výpovedí, ktoré fungujú v pozadí tvorby, teda v kultúre. Na to slúžia archeologická a genealogická metóda. Analyzujú vývin kultúry, ktorý pozostáva z množstva diskontinuít, zlomov. Analyzoval vzťah označovaného a označujúceho v umeleckom diele. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Les mots et les choses (1966, Slová a veci), L´archéologie du savoir (1969, Archeológia vedenia), Ceci n´est pas une pipe (1973, Toto nie je fajka).

fraška Bezobsažne vtipné, nezmyselné a súčasne vonkajškové komické postupy, buffonáda. à humor

Francastel, Pierre (1900-1970) Francúzsky historik umenia. Analyzoval umenie v jeho sociálnych a kultúrnych kontextoch. Umelecké vyjadrovacie prostriedky tvoria v určitej dobe celistvé významové systémy, ktoré formujú umelcovo videnie sveta. Umelecké dielo je tak nástrojom, ktorý cez svet zmyslových predstáv bystrí ducha. Hlavné estetické diela – L´art et technique aux 19 et 20 sciècles (1956, Umenie a technika v 19. a 20. storočí), La figure at le lieu (1967, Figúra a miesto), Études de sociologie de l´art (1970, Štúdie zo sociológie umenia).

Francés, Robert (1919-2012) Francúzsky psychológ. Experimentálne overoval rôzne stránky estetického zážitku. Venoval sa metodologickým otázkam experimentálnej a psychologickej estetiky. V r. 1965 inicioval vznik Medzinárodnej asociácie empirickej estetiky. Hlavné estetické diela – Perception de la musique (1958, Vnímanie hudby), Psychologie de l´esthétique (1968, Psychológia estetického).

Freud, Sigmund (1856-1939) Rakúsky psychiater. Umeleckú tvorbu vysvetľoval ako sublimáciu potlačených pudových hnutí a zážitkov z detstva, chápal ju teda ako  prejav neurózy. Rozlišoval dve estetické slasti – z formy diela a z jeho obsahu. Hlavné estetické diela – Der Witz und Seine Beziehung zum Umbewussten (1905, Vtip a jeho vzťah k nevedomiu), Der Dichter und das Phantasieren (1907, Básnik a fantázia), Eine Kindheitserinnerung des Leonardo da Vinci (1910, Spomienka z detsva Leonarda da Vinci), Des Moses des Michelangelo (1914, Michelangelov Mojžiš).

Freytag, Gustav (1816-1895) Nemecký spisovateľ a teoretik divadla. Dopracoval charakteristiku –> dramatického konfliktu do piatich štádií. Hlavné dielo – Die Technik des Dramas (1857, Technika drámy).

Fry, Roger (1866-1934) Americký estetik. Analyzoval umeleckú tvorbu. Považuje ju za reč emócií, v ktorej umelec vníma svet z diaľky a intenzívnejšie ako neumelci. V tvorbe sa formálne prvky diela pretvárajú na emócie, preto je pri estetickom vnímaní dôležité emocionálne prežívanie formy. Hlavné diela – Vision and Design (1920, Vízia a design), The Artist and Psycho-analysis (1924, Umelec a psychoanalýza), Art and Commerce (1926, Umenie a obchod).

Frye, Northrop (1912-1991) Kanadský literárny teoretik a estetik. Podrobne skúmal štruktúru literárneho diela s pomocou pojmu symbol. Za symbol považoval akúkoľvek jednotku literárneho diela, ktorú je možné analyzovať. Zdôrazňoval úlohu archetypov v umení. Hlavné estetické diela – Anatomy of criticism (1957, Anatómia kritiky), The great code: The bible and literature (1982, Veľký kód: Biblia a literatúra).

Fudžiwara no, Šunzei (Fudžiwara no, Tošinari) (1114-1204) Japonský literárny kritik a editor. Rozvíjal termíny –> aware a –> jûgen. Hlavné dielo – Senzaiwakašu (1183, Zbierka tisícich rokov).

Fujak, Július (1966) Slovenský hudobník a teoretik hudby. Venuje sa sémiotike umenia. Dielo s estetickými myšlienkami – Tvorivosť v načúvaní hudobnému tvaru (2000)

fukinsei Termín klasickej japonskej estetiky. Označuje nenásilnú vyváženosť až asymetriu v ľudských výtvoroch. Takáto vyváženosť pôsobí prirodzene.

funkcia zrkadla Funkcia umenia. Recipient spoznáva v umeleckom diele seba, prípadne svoju sociálnu skupinu. Dielo tak funguje ako spätná väzba pre recipienta. –> funkcie umenia

funkcia sebavyjadrenia Funkcia umenia. Umelec vyjadruje v diele obsahy svojej mysle. –> funkcie umenia

funkcie umenia Také vzťahy umenia, umeleckého diela k recipientovi a k sociálnej skupine, v ktorých umenie spôsobuje zmeny v psychike ľudí. Umenie (umelecké dielo) môže plniť rôznorodé funkcie: –> agitačnú, –>  didaktickú, –> ekologickú, –> ekonomickú, –> evolučnú, –> expresívnu, –> funkciu zrkadla, –> funkciu sebavyjadrenia, –> hernú, –> humanizačnú, –> ideologickú, –> integračnú, –> katarktickú, –> kompenzačnú, –> komunikačnú, –> kultúrnu, –> magickú, –> mobilizačnú, –> morálnu, –> mytologickú, –> náboženskú, –> oslavnú, –> osvetovú, –> poznávaciu, –> propagačnú, –> provokačnú, –> reklamnú, –> relaxačnú, –> reprezentačnú, –> sebahodnotiacu, –> stabilizačnú, –> terapeutickú, –> transcendentnú, –> tvorivú, –> úžitkovú, –> vzdelávaciu, –> zábavnú, –> zážitkovú a mnoho ďalších. Množstvo možných čiastkových cieľov umožňuje zoznam funkcií rozširovať ďalej. Hlavnou je –> umelecká funkcia. Mnohé umelecké diela plnia aj –> estetickú funkciu. Niekedy sa funkcie umenia členia do skupín: estetické funkcie, evolučné funkcie, výchovné funkcie, ekonomické funkcie, sociálne funkcie, psychické funkcie. Prílišný dôraz na funkcie umenia môže vyústiť do normativizmu. Súhrn všetkých funkcií je platný len pre umenie ako celok v jeho histórii. Jednotlivé umelecké dielo je schopné plniť len niektoré z nich. Niektoré z nich sú prítomné prakticky v každom umeleckom diele (zážitková, kultúrna, expresívna, komunikačná a pod.). Akceptovanie funkcií umenia protirečí koncepcii –> umenia pre umenie.

funkcionalizmus Spôsob tvorby kultúrnych artefaktov, ktorý uprednostňuje úžitkovú funkciu predmetov bez ohľadu na ich ostatné kvality. Snaží sa o tvorbu vecí maximálne užitočných. Odmieta estetickú funkciu aj snahy o formovanie predmetov v zhode s estetickými normami. Predpokladá, že funkcia aj norma automaticky vyplýva z užitočnosti veci. Odmieta akékoľvek dekorácie i ornamenty – forma musí byť podľa funkcionalistov úplne prispôsobená funkcii.

fyziologická estetika Estetika, ktorá vysvetľuje estetické fenomény prostredníctvom fyziologických reakcií človeka.