KŠ-KY

Kšemendra (1010-1070) Indický stredoveký spisovateľ a teoretik literatúry. Rozpracoval termín –> aucitja. Hlavné estetické dielo – Aucitjavicāracarcā  (1059, Úvaha o primeranosti).

Kuczyńska, Alicja (?) Poľská estetička. Venuje sa dejinám estetiky, hlavne estetike renesancie. Hlavné diela – Filozofia i teoria piękna Marsilia Ficina (1970, Filozofia a teória krásy Marsilia Ficina), Przemiany wyobrażni w historii recepcji kultury renesansu (1970, Premeny zobrazenia v históri recepcie renesančnej kultúry), Piękno. Mit i rzeczywistość (1972, Krása. Mýtus a skutočnosť), Człowiek i świat. Wątki antropologiczne w poetykach włoskiego renesansu (1976, Človek a svet. Antropologické motívy v poetikách talianskej renesancie), Wzory modne w życiu codziennym, (1983, Módne vzory v každodennom živote), Sztuka jako filozofia w kulturze włoskiego renesansu (1988, Umenie ako filozofia v kultúre talianskej renesancie), Piękny stan melancholii. Filozofia niedosytu i sztuka (1999, Krásny stav melanchólie. Filozofia hladu a umenie)

Kučerová, Stanislava (1927) Česko-slovenská estetička a filozofka. Venuje sa estetickej výchove a problematike estetických hodnôt. Hlavné estetické dielo – Obecné základy estetické výchovy (1966, Všeobecné základy estetickej výchovy), hlavné diela s estetickými myšlienkami – Hodnoty a výchova (1969, Hodnoty a výchova), Člověk – hodnoty – výchova (1996, Človek – hodnoty – výchova).

Kuklinková, Teodora (1930-2012) Slovenská estetička. Rozpracovala teóriu estetickej hodnoty. Hlavné diela – Hľadanie meradiel estetickej hodnoty (1971), Estetika a estetická výchova (s M. Zágoršekovou a A. Fischerovou, 1980), štúdia Slovenská marxistická estetika (1985).

Kulka, Jiří (1952) Český psychológ, terapeut, teoretik hudby, estetik a grafológ. Venuje sa psychológii umenia a umeleckej tvorby, analýze umeleckého diela. Hlavné estetické diela – Úvod do estetiky (1980, Úvod do estetiky), Komplexní analýza uměleckého díla, (1986, Komplexná analýza umeleckého diela), Psychologie umění (1990, Psychológia umenia), Estetické myšlení Leoše Janáčka (1990, Estetické myslenie Leoša Janáčka).

Kulka, Tomáš (1948) Česko-izraelský filozof a estetik. Venuje sa filozofii umenia a zvlášť hraničným estetickým hodnotám. Rozpracoval termín –> estetická intenzita. Hlavné dielo – Umění a kýč (1994, Umenie a gýč), Umění a falzum (2004, Umenie a falzifikát).

kultivovaný Hodnotová kategória. Vycibrený, zušľachtený, zdokonalený, ľudskou činnosťou. Týka sa prírodných predmetov, diel ľudských rúk aj človeka samotného.

kultúra Súhrn ľudských predstáv, znakov činností, artefaktov a inštitúcií, v ktorých sociálna skupina sústreďuje svoje chápanie sveta a svoje skúsenosti. Prostredníctvom kultúry spoločenstvo odovzdáva svoje skúsenosti ďalším generáciám. Okrem ideí a diel obsahuje aj sociálne regulatívy správania ľudí (napríklad hodnoty, normy), sociálne inštitúcie (napríklad manželstvo, výchova) a utvára sa na základe kultúrnej tradície, ktorú spoločenstvo prebralo z minulosti. Niekedy sa rozlišuje tzv. materiálna kultúra – stolovanie, bývanie, výroba predmetov a podobne, v ktorých sú ľudské predstavy spredmetnené, a tzv. duchovná kultúra – umelecké, náboženské, vedecké a iné podobné hodnoty, čiže duchovný a emocionálny život spoločenstva. Duchovná kultúra je spredmetnená v systémoch symbolov, v systéme poznania, v jazyku, vo zvykoch, v ideológiách a pod. Rozlišuje sa aj tzv. predmetná kultúra – kultúrne predmety a tzv. činnostná kultúra – zapojenie týchto predmetov do činnosti človeka. Kultúra vzniká spolu s človekom a človek vzniká a mení sa zároveň s kultúrou. Každý človek sa rodí do určitej kultúry obsahujúcej skúsenosť predošlých generácií. Kultúra obsahuje viacero subkultúr. Niekedy sa termín kultúra, kultúrny používa ako synonymum termínu kultivovanosť, kultivovaný.

kultúrna epocha Kultúra určitého obdobia a priestoru. Je charakteristická vedúcou ideou, ktorá presakuje cez väčšinu druhov a oblastí kultúrnej tvorby v danej dobe a ovplyvňuje ich obsahy i formy. V jej rámci sa rozvíja umelecký sloh. Priestorové aj časové hranice dobovej kultúry sú neurčité. Existujú rôzne kritériá pre periodizáciu kultúrnych epoch – geografické, štylistické, politické, ekonomické a pod.

kultúrna funkcia Funkcia umenia. Umelecké dielo rozvíja kultúrnu tradíciu. Je prakticky prítomná v každom umeleckom diele. –> funkcie umenia

kultúrna identita Sebareflexia sociálnej skupiny a jej sebaobraz, pomocou ktorého sa vyčleňuje oproti iným skupinám. Je výsledkom pôsobenia rôznych sociálno-ekonomických a kultúrno-historických faktorov a vzniká v krížení viacerých kultúr. Nesie funkciu komunikačnú, vymedzujúcu a funkciu transferu kultúrnych obsahov ďalším generáciám.

kultúrna politika Politická aktivita štátu alebo politického zoskupenia zameraná na riadenie kultúrneho života spoločenstva. Je to súbor legislatívnych aktivít, politických rozhodnutí, ideologických vplyvov a teoretických analýz. Je súčasťou politiky aj umeleckej kultúry. Mnohokrát vytvára kánony.

kultúrna tradícia Časť minulých predstáv, činností a diel ľudstva, ktorú určité spoločenstvo chápe ako svoju duchovnú minulosť, v ktorých nachádza východiská a podnety pre svoju kultúrnu tvorbu. Nie je to celok minulej kultúrnej tvorby, ale len tá jej časť, z ktorej si spoločenstvo vyberá obsahy a artefakty. Obsahuje idey, symboly a obrazy, ktoré si súčasné kolektívne vedomie osvojuje, i formálne rámce, v ktorých kolektívne vedomie existuje. Niekedy sa označuje ako kultúrne dedičstvo.

kultúrne dedičstvo –> kultúrna tradícia

kultúrny predmet Dielo ľudských rúk alebo prírodný výtvor vybraný človekom, ktoré získali určitú hodnotu a stali sa súčasťou kultúrnej tradície. Na to, aby sa vec stala kultúrnym predmetom, musí niesť pečať ľudskej aktivity či ľudských významov.

kultúrny priemysel 1. Termín T. W. Adorna a M. Horkheimera. Označuje súhrn kultúrnych inštitúcií a priemyslových činností, ktorý vytvárajú štandardizované kultúrne hodnoty, ako aj súhrn výsledkov týchto činností (= hodnotovo nivelizované kultúrne artefakty). 2. Komplex inštitúcií a ľudských činností zacielených na masové produkovanie a predaj kultúrnych predmetov. Vytvára predpoklady pre masovú tvorbu kultúrnych predmetov, ich reklamu, marketing, predaj a masové konzumovanie a priamo sa týchto činností zúčastňuje. Do kultúrneho priemyslu sa zapájajú rozhlasové, televízne, vydavateľské, reklamné, filmové, hudobné, módne a iné inštitúcie. V podmienkach masovej kultúry sa mení na priemyselnú veľkovýrobu kultúrnych predmetov.

kulturológia (teória kultúry) Vedná disciplína analyzujúca kultúru ako spoločenský, hodnotový, inštitucionálny a symbolický systém. Hraničí s estetikou, filozofiou, sociológiou, etnografiou a históriou.

kuntu Termín africkej filozofie a estetiky. Označuje vonkajšie vyjadrenie, a tým aj artikuláciu –> nommo, hlavne v orálnej tradícii.

kuriozita Vzácny predmet alebo myšlienka, ktorý pochádza z neobvyklých súvislostí, z ďalekých krajín alebo dôb. Kuriozita sa vymyká platným estetickým normám dominantnej kultúry, ale v protiklade k à bizarnému ich nenarúša, lebo sa hodnotí ako vec mimo ich systému. V protiklade k à rarite sa pri kuriozite zdôrazňuje jej vzdialený pôvod.

Kusý, Miroslav (1931) Slovenský filozof a politológ. Venoval sa poznávacej funkcii umenia, ktorú považoval len za jednu z jeho funkcií. Nechcel ju redukovať na problém zrozumiteľnosti diela. Uvažoval aj o probléme pokrokovosti v umení. Estetické dielo – Umenie a poznanie (1964).

Kuwajama, Gyokušū (1746-1799) Japonský maliar a estetik. Podľa neho je možné z ťahov štetca spoznať umelcovu osobnosť (–> geidô-šisô). Hlavné estetické dielo – Kaidžihigen (1799, Moje skromné názory na maľbu).

Kuzmány, Karol (1806-1866) Slovenský kňaz, spisovateľ, prekladateľ, redaktor a estetik. Umenie má podľa neho sprostredkovať krásu. Pokúsil sa o stručnú systematizáciu estetiky. Estetické dielo – O kráse (1836), dielo s estetickými myšlienkami – Ladislav (1836).

kvetnatý Výrazová aj hodnotová kategória. Ozdobný, pestrý, nadužívajúci vyjadrovacie prostriedky. Neporušuje však hranice vkusného. Je blízky –> elegantnému a –> brilantnému.

kyberpriestor (cyberspace) Priestor dát existujúcich v elektronickej podobe, prepojený do sietí, ktorý vznikol prostredníctvom elektronických médií a celosvetový rozmer získal internetom. Prostredníctvom počítačov, mobilných telefónov a iných komunikačných sietí sa stal súčasťou každodenného života. Hoci simuluje realitu, popiera zákonitosti trojrozmerného priestoru a lineárneho času.

kytherika Termín J. Chytrého. Označuje jednotu estetiky a politiky s dôrazom na esteticko-erotickú dimenziu. Reflektuje moderné diskusie o estetizácii politiky a politizácii umenia, odvoláva sa na tradíciu koncepcie estetického štátu a odkazuje na prepájanie estetického a erotického étosu v európskom myslení. Termín vznikol z názvu ostrova Kythéra (stredisko kultu bohyne Afrodity v antickom Grécku).