SN-SR

snenie Termín estetiky G. Bachelarda. Označuje umeleckú imagináciu ako zdroj umeleckej tvorby. Pohyb snenia je analogický pohybu hmoty a hlavne jej štyroch základných živlov – ohňa, vzduchu, vody a zeme. Umelecká obrazotvornosť tak v umeleckom diele zachytáva pohyb samotnej hmoty. Prežívaním svojho snenia tak umelec realizuje jednotu subjektu a objektu.

snob Človek, ktorý sa zaoberá umením a kultúrou povrchne a pre efekt. Záleží mu na tom, aby prezentoval vyberaný vkus. –> snobizmus

snobizmus Estetický vzťah  ku skutočnosti, pri ktorom človek len navonok ukazuje hlboký zmysel pre kultúrne hodnoty. Snob neprežíva estetický zážitok, ale rôznymi spôsobmi ukazuje, že ho prežíva – buď kúpou kultúrnych predmetov, alebo rozprávaním o nich a pod. Snob starostlivo sleduje najnovšie trendy v kultúre a často sa zameriava v prvom rade na módne či moderné kultúrne predmety. Snobizmus však môže mať aj podobu predstieraného záujmu o staré či klasické umenie. Cieľom snoba nie je prežiť estetický zážitok, ale vlastniť kultúrne predmety a vystavovať na obdiv svoj estetický vkus. Do snobizmu často vyústi postoj estéta.

sobornosť (= vzájomnosť, spoločenstvo, ľudia žijúci vospolok a svorne) Termín ruskej pravoslávnej teológie a klasickej ruskej náboženskej estetiky. Označuje nadpersonálny charakter estetického vedomia, v ktorom platia nadindividuálne pravidlá určované náboženským životom komunity. Sobornosť nevyjadruje autoritatívny  princíp, ktorý by kládla cirkev, ale všeobecne prijímané pravidlo, ktoré je prirodzeným výsledkom duchovnej jednoty spoločenstva. Charakter a vnímanie krásy závisia od sobornosti, pretože v nej je žriedlo tvorivej aktivity a v nej sú zachované ikonografické formy a schémy.

sociálno-psychologická analýza Analýza umeleckého diela, ktorá sa zameriava na sociálnu psychológiu postáv vystupujúcich v diele alebo na jeho pôsobenie v kolektívnom vedomí.

sociológia umenia Oblasť sociológie, ktorá skúma umenie ako sociálny jav. Skúma umenie ako analogón sociálnej reality, sociálne postavenie umelca a recipienta, sociálne podmienky tvorby a recepcie umeleckého diela. Využíva metódy sociológie, ale pracuje aj s poznatkami estetiky a umenovied.

sociologická estetika 1. Hraničná disciplína medzi sociológiou a estetikou, blízka sociológii umenia. Využíva sociologické metódy pre získavanie estetických poznatkov. 2. Nepresné označenie pre analýzy sociálnych súvislostí umeleckých fenoménov v estetike. –> metódy estetiky

sofijnosť Termín klasickej ruskej náboženskej estetiky. Označuje božský pôvod umenia, teda prezentáciu transcendentnej reality v materiálnom svete. V tomto pôvode umenia sa zachováva hlboká jednota umenia, krásy a múdrosti.

sochárstvo Umelecký druh, ktorého hlavným umeleckým materiálom sú trojrozmerný objem, plocha hmoty a priestor. Je to priestorové umenie a je súčasťou skupiny výtvarných umení. Cieľom sochárstva je ozvláštňovať náš vizuálny svet, priestor a životné prostredie.

Solovjov, Vladimir Sergejevič (1853-1900) Ruský filozof, spisovateľ, mystik. Zaoberal sa krásou v prírode a zmyslom umenia. Umenie má podľa neho premieňať telesný život na duchovný. Hlavné estetické diela – Obščij smysl iskusstva (1890, Všeobecný význam umenia), Pervyj šag k položiteľnoj estetike (1894, Prvý krok k pozitívnej estetike), štúdia Krasota v prirode (1889, Krása v prírode).

somatická estetika Koncepcia R. Shustermana. Termín označuje teoretické uvažovanie o estetických a umeleckých fenoménoch tak, aby sme zahrnuli komplexnú skúsenosť a komplexnú aktivitu ľudského tela. Estetické fenomény sa tak neobmedzujú len na kontempláciu alebo na zmyslové vnímanie, ale aktívne sa ich zúčastňuje celý človek. Estetický zážitok nie je niečo vnútorné, čo by bolo ovplyvnené reakciou zmyslov alebo aj celého tela ako vonkajšej štruktúry voči zážitku. Estetický zážitok je výsledkom komplexného reagovania a aktivity človeka.

Sontagová (Rosenblattová), Susan (1933-2004) Americká teoretička umenia, spisovateľka a estetička. Odmietala interpretáciu diela výlučne na základe jeho obsahu a snažila sa zrušiť hranice medzi tzv. vysokým a populárnym umením. Analyzovala metaforu a iné spôsoby zobrazovania reality v umení. Estetické diela – Against interpretation (1966, Proti interpretácii), Styles of radical will (1969, Štýly radikálnej vôle), On photography (1977), Under the sign of Saturn (1980, V znamení Saturna), Regarding the pain of others (2003, Vo vzťahu k bolesti iných).

Sošková, Jana (1950) Slovenská estetička. Venuje sa dejinám slovenskej estetiky, metodológii estetiky, presadzuje interdisciplinárne prístupy v estetike. Organizuje život estetiky na Slovensku. Hlavné diela – Estetika Michala Greguša (1998), Od teoretickej ku aplikovanej estetike (2001).

Souriau, Étienne (1892-1979) Francúzsky estetik. Estetiku považuje za vedu o formách, pretože umenie poznáva formy. Odlišuje rôzne stupne formy. Hlavné diela – L´Avenir de esthétique (1929, Budúcnosť estetiky), Le clefs pour l´esthétique (1970, Kľúče k estetike), La correspondance des arts. Élements d´esthétique comparée (1947, Vzťahy medzi umeniami. Základy komparatívnej estetiky), hlavný redaktor Vocabulaire d´Esthétique (1990, Estetický slovník).

species –> tvar

speciositas Stredoveký termín pre takú krásu, ktorej zdroj je vo vhodnom formovaní a tvarovaní predmetu. –> krása (terminológia)

spektakulárny Hodnotová kategória. Efektný, prehnane atraktívny a pompézny. Obsahujúci prvky veľkolepého predstavenia pred verejnosťou. Označuje umelecké dielo, ktoré chce silou-mocou zapôsobiť ako predstavenie, nemusí ísť teda o divadelné predstavenie, ale o akékoľvek dielo, ktoré využíva prehnané scénické, vizuálne, pohybové, jazykové a zvukové prostriedky.

Spencer, Herbert (1820-1903) Anglický sociológ, psychológ a estetik. Umenie je fyziologickou a biologickou činnosťou, slúžiacou ako hra na obnovenie síl človeka. Vznik a fungovanie krásy sa riadi princípom kontrastu a princípom ekonómie síl. Venoval sa aj psycho-fyziologickým rozborom estetického vnímania. Hlavné estetické diela – The Philosophy of Style (1952, Filozofia štýlu), Use and beauty (1852, Úžitok a krása), Personal beauty (1854, Krása osobnosti).

spevohra Umelecký druh, ktorý využíva vyjadrovacie prostriedky a umelecký materiál hudby, divadla. Je na hranici hudobného umenia a divadla. Je to spravidla interpretačné umenie, kolektívne umenie a scénické umenie.

splendor –> jas

spoločenský tanec Sústava rytmických pohybov jednotlivca, mužov so ženami, skupiny mužov či skupiny žien. Pohyby majú spravidla určitú štruktúru – od prísne formalizovanej až po kombináciu určitých pohybov a voľnej improvizácie. Slúži na zábavu, komunikáciu a socializáciu. Hoci je výrazne esteticky sformovaný, nemá umelecké zámery. Podriaďuje s zákonitostiam etikety.

Sprigg, Christopher St. John –> Caudwell, Christopher

Sri Aurobindo –> Aurobindo