KR

Krbaťa, Peter (1944) Slovenský psychológ a teoretik hudby. Analyzuje umelecký talent a procesy umeleckej tvorby. Využíva interdisciplinárnu metodológiu, do úvah o estetických problémoch vnáša aj exaktné prírodovedné postupy. Estetické dielo – Psychológia hudby (nielen) pre hudobníkov (1994).

Krčméry, Štefan (1892-1955) Slovenský literárny vedec, spisovateľ, publicista a estetik. Analyzoval hlavne mimoumelecké estetično a ľudovú kultúru.  Hlavné estetické diela – štúdie Články a úvahy z estetiky a poetiky (1973), štúdie Estetické reflexie (1975).

Kresánek, Jozef (1913-1986) Slovenský hudobný teoretik, skladateľ a estetik. Venoval sa analýze umeleckej tvorby, estetického zážitku a funkcií umeleckého diela. Hlavné estetické diela – Sociálna funkcia hudby (1961), Estetická výchova (1971), Úvod do systematiky hudobnej vedy (1980), Základy hudobného myslenia (1977), Hudba a človek (1992).

kresba Umelecký druh, ktorého hlavným umeleckým materiálom sú čiara a plocha. Je súčasťou skupiny výtvarných umení a je to priestorové umenie. Cieľom kresby je ozvláštňovať náš vizuálny svet a pomocou zrakového vnímania ukazovať ľudské pocity.

Kristeva, Julia (1941) Bulharsko-francúzska literárna teoretička, psychoanalytička, lingvistka a estetička. V kultúrnych artefaktoch odlišuje semiotickú vrstvu spojenú s telom, rytmom, pohybom od symbolickej vrstvy spojenej s jazykom a inými štruktúrami pre tvorbu významu. V týchto kontextoch treba brať do úvahy úlohu tela, rodových rozdielov a kultúrno-historický kontext, v ktorom vzniká –> intertextualita. Rozpracovala metódu –> sémanalýzy. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Séméiotiké: recherches pour une sémanalyse (1969, Semiotika: výskum sémanalýzy), Le texte du roman (1970, Text románu), La révolution du langage poétique (1974, Revolúcia poetického jazyka), Desire in language (1980, Potešenie z jazyka), Histoires d´amour (1984, Histórie lásky), Soleil noir (1987, Čierne slnko), Le temps sensible (1994, Zmysel času), Proust: questions d´identité (1998, Proust: otázky identity).

kritický súd Uzáver –> umeleckej kritiky, v ktorom kritik prisúdi umeleckému dielu jeho umeleckú hodnotu, alebo ho zaradí do umeleckej tradície alebo prisúdi dielu určité miesto v tvorbe daného umelca. Na rozdiel od –> vkusového súdu je v základe kritického súdu aj odborná analýza diela.

kríza Tretia časť plne rozvinutého –> dramatického konfliktu. Vyvrcholenie konfliktu, z ktorého už niet cesty späť, len k jeho vyriešeniu.

Križák, Bohuslav –> Bosý, Michal