PR

praktické umenia Termín M. F. Quintiliana. Označoval umenia, ktoré sú založené na činnosti a na rozdiel od –> poetických umení nevytvárajú pretrvávajúci predmet, napr. tanec. –> teoretické umenia

prāmana Termín klasickej indickej estetiky. Označuje ideálny tvar, pravdu v umeleckom diele. Nevzniká naturalistickým zobrazením javu, ale duchovným splynutím s javom tak, aby umelec pochopil vnútornú pravdu zobrazovaného, aby si v tvorbe vytvoril vnútorný model zobrazovaného. Vyjadrujú ju kánony umeleckého zobrazovania. Úzko súvisí s termínom –> sādršja.

pratibhā Termín klasickej indickej estetiky. Označuje umelecké osvietenie, inšpiráciu, víziu, imagináciu. Je to nevyhnutná, a pritom kľúčová schopnosť a súčasne aj sila umelca. Pratibhā však môže vytvárať umelecké diela len v spolupráci so svojimi ďalšími nevyhnutnými vlastnosťami – remeselnou zručnosťou, koncentráciou, skúsenosťami a vrodeným talentom.

pravda (pravdivosť) v umení –> umelecká pravda

presný Výrazová aj hodnotová kategória. Dôkladný, správny, úplný.

prêt-à-porter (fr. pripravený na nosenie) Termín z francúzskej módy označujúci konfekčné oblečenie vyrábané vo veľkých sériách, ktoré sa spravidla orientuje na aktuálnu sezónnu módu.

priemyslová estetika 1. Estetické a umelecké princípy priemyslového umenia, dizajnu a techniky. 2. Nepresné označenie tvorby v priemyslovom dizajne, nahradzuje sa termínom –> dizajn. 3. Nepresné označenie pre estetickú reflexiu dizajnu (–> estetika dizajnu). Zaoberá sa nasledovnými témami: účel a funkcia predmetu, vzťah úžitkových hodnôt a funkcií k estetickým hodnotám a funkciám, charakter tvaru a materiálov v dizajne, uplatňovanie priemyslových noriem v dizajne.

príjemný Výrazová kategória. Predmet alebo jav, ktorý v zmyslovom vnímaní vyvoláva pozitívne pocity. Pre vznik príjemného pocitu nemusí ísť vnímanie do veľkej myšlienkovej hĺbky.

primeranosť Termín starogréckej, starorímskej a stredovekej estetiky s rôznymi odtieňmi významov. –> aptum (aptitudo), –> congruentia, –> convenientia, –> decor (decorum), –> ladnosť, –> miera

primitívny Výrazová aj hodnotová kategória. Jednoduchý, nedokonalý až hrubý.

Prinzhorn, Hans (1886-1933) Nemecký psychiater a umelecký historik. Hľadal hranice medzi umeleckou genialitou (tvorbou) a psychickou chorobou. Nestotožňoval ich, ale odlišoval. Hlavné dielo – Bildnerei des Geisteskranken (1922, Výtvarná tvorba duševne chorých).

prírodná krása –> prírodné estetično

prírodné estetično Estetické kvality, fenomény, situácie, ktoré človek nachádza v prírode, alebo ich aktívne z prírodných útvarov vytvára. Nie je prvotné oproti umeleckému a mimoumeleckému estetičnu, ale vzniká na ich základe – prenosom estetických pocitov, noriem a aktivít do prírody, vstupom estetickej funkcie do prírody. Je preto výrazne kultúrno-historicky podmienené. Viac ako iné oblasti sa prírodné estetično viaže na fyziologické a biologické danosti človeka. Termín dnes nahradzuje starší termín prírodná krása. Niekedy sa zahrnuje pod spoločný pojem –> mimoumelecké estetično spolu s inými ľudskými estetickými fenoménmi. –> estetično, –> umelecké estetično

privlastnenie (apropriácia) Proces v umeleckej tvorbe, keď umelec používa časti iných umeleckých diel, prípadné ich využije celé a svojským spôsobom upraví. Svojím privlastnením tieto diela (alebo ich časti) včleňuje ich do nových súvislostí a interpretuje po novom. Pri privlastnení sa využíva aj –> kópia, –> plagiát, –> reprodukcia a pod.

profesionál 1.Človek, ktorý sa určitou činnosťou živí. 2. Človek, ktorý dosiahol vysoký stupeň majstrovstva vo svojej tvorbe. –>  majstrovstvo.

programová estetika Estetické myslenie tvorcov umenia. Je väčšinou výkladom vlastnej tvorby alebo širšou reflexiou vlastnej tvorby v kontexte umenia. Zväčša vzniká počas tvorby alebo ako spätná reflexia vlastného diela, len výnimočne pred vlastnou tvorbou ako teoretické vyjadrenie umeleckého programu tvorcu. Slúži na sebareflexiu umelca, na výklad jeho tvorby obecenstvu alebo na korigovanie názorov panujúcich o umelcovi v umeleckom či v teoretickom svete. Má výrazné normatívne ciele. Existuje v podobe nesystematických úvah a poznámok, alebo v podobe systematických úvah, často naberá podobu umeleckého manifestu. Často nepracuje s estetickými termínmi, ale má výrazný metaforický charakter. Niekedy prerastá do systematickej, vedeckej estetiky.

propagačná funkcia Funkcia umenia. Umelecké dielo propaguje myšlienku, tvorcu, mecenáša alebo sponzora, idey sociálnej skupiny a pod. –> funkcie umenia

proporcia (consonantia) Termín starovekej, stredovekej a renesančnej estetiky. Označoval také kvantitatívne charakteristiky a vzťahy častí predmetu, ktoré z neho robia krásny predmet. Predmet usporiadaný podľa krásnej proporcie mal dokonalú štruktúru. V neskoršej estetike termín proporcia nahradil termín harmónia označujúci len jeden z predpokladov krásy, v súčasnej estetike sa už aj termín harmónia používa vo vzťahu ku kráse minimálne. –> harmónia, –> harmónia (terminológia)

proportionalitá Termín renesančnej estetiky. Označoval správne zosúladenie častí predmetu podľa určitých proporcií. –> harmónia (terminológia)

prostriedky masovej komunikácie –> masmédiá

protoestetické kvality 1. Najjednoduchšie estetické štruktúry, ktoré sa opakujú v rôznych kultúrach – rytmus, symetria, dôraz a pod. využívajú ich všetky umenia a sú súčasťou akejkoľvek estetickej činnosti človeka. 2. Termín E. Dissanayake. Predverbálne, predsymbolické, medzi kultúrne, časovo organizované a emocionálne nasýtené činnosti človeka, ktoré vznikli v evolúcii hominidov. Vyskytujú sa už v počiatočnej interakcii matky a novorodenca ako rytmické pohyby, zvýšený a spevavý hlas, opakovanie jednoduchých viet, zdôrazňovanie slov a zvukov. Vznikajú nevedome a fungujú v rôznych podobách v každej ľudskej kultúre. Vyjadrujú súdržnosť, priťahujú pozornosť dieťaťa aj matky a sú príjemné. Podobné charakteristiky majú aj prvé výtvarné prejavy v počiatkoch vývoja druhu homo. Autorka zdôvodňuje pomocou protoestetických kvalít evolučný zmysel umeleckej (estetickej) činnosti.

prototyp Označuje taký objekt, ktoré je charakteristický pre skupinu objektov, obsahuje ich hlavné, typické alebo priemerné vlastnosti. Experimentálna estetika systematicky hľadá súvislosti medzi prototypickosťou predmetu a jeho estetickým vnímaním.

provokácia Postoj, čin alebo produkt ľudskej činnosti, ktorý má u svojho diváka vyvolať šok, odpor, hlboký zážitok a iné psychické otrasy. Patrí k častým vyjadrovacím prostriedkom umenia. Provokácia narúša stereotypy v estetickom vnímaní, prípadne upozorňujú na umelca.

provokačná funkcia Funkcia umenia. Umelec svojím dielom chce v sociálnej skupine vyprovokovať určitú reakciu. Spravidla sa snaží ironizovať alebo detronizovať zaužívané spôsoby vnímania skutočnosti, mnohokrát sa prepája s –> morálnou funkciou. –> funkcie umenia