KA

Kagan, Mojsej Samojlovič (1921-2006) Ruský estetik. Venoval sa klasifikácii umení, vzťahom medzi umeleckými druhmi, spracoval jedny z najväčších dejín estetiky. Hlavné diela – Morfologija iskusstva (1960, Morfológia umenia), Lekcii po istorii estetiki 1-4 (s kolektívom, 1973-1980, Prednášky z dejín estetiky 1-4),  Mensch – Kultur – Kunst: Systemanalytische Untersuchung (1994, Človek – kultúra – umenie: systémová analýza).

kalā Termín klasickej indickej estetiky. Označuje umenie alebo výsledok akejkoľvek činnosti človeka, ktorá je výsledkom znalostí)a zručnosti. Termín je blízky gréckemu ars. Indická estetika vyčleňovala okolo 18 umení, ktoré by sme mohli nazvať remeselnými, vykonávanými ako profesia, a 64 umení, ktoré človek vykonáva vo voľnom čase. Medzi umenia začleňovali maľbu, hudbu, varenie, mágiu, starostlivosť o kone, architektúru a pod.

Kalnická, Zdeňka (1953) Česká estetička. Venuje sa anglo-americkej a feministickej estetike, pojmu estetická skúsenosť, miestu archetypov a metafory v umení a kultúre. Hlavné diela – Kritická analýza niektorých súčasných výtvarno-estetických koncepcií (1989), Angloamerická, nemecká, francúzska a talianska estetika 70.-80. rokov 20. storočia (1992), Aesthetics of the four elements: Earth, water, fire, air (s kolektívom, 2001, Estetika štyroch elementov: Zem, vod,a oheň, vzduch), Obrazy  vody a ženy (2002, Obrazy vody a ženy), Třetí oko: filozofie, umění, feminizmus (2005, Tretie oko: filozofia, umenie, feminizmus),  Vybrané kapitoly z dějin estetiky 20. století (2004, Vybrané kapitoly z dejín estetiky 20. storočia), Concept and image. Intersections of philosophy and art (2013, Pojem a obraz. Prieniky filozofie a umenia), štúdie Water, woman and seduction (2002, Voda, žena a zvádzanie), Feministická estetika (2011).

kalokagatia Termín klasickej gréckej estetiky. Označuje nerozlíšiteľnú jednotu krásy a dobra. Vyjadruje predstavu o dokonalom bytí človeka, ktorý je mravný, vznešený, úspešný, plný životnej energie, múdry, zdravý, a teda vnútorne krásny. Krása je tu vlastne len vyšším stupňom dobra. To môžu dosiahnuť ľudia s dobrou výchovou a ušľachtilým pôvodom, ktorí sa fyzicky aj telesne a mravne zdokonaľujú a ktorým praje osud.

to kalón (kallos) Starogrécky termín označujúci krásu, krásne. Spájali ho s tým, čo je zmyslovo príjemné a láka, neskôr však doplnili aj dôležitosť vnútorného usporiadania a proporcie veci. –> krása (terminológia)

kánon Záväzná estetická norma.

V širšom zmysle je to estetický ideál skostnatený do formúl, ktoré majú umelci nasledovať, aby vytvárali hodnotné diela. Mnohokrát sa prirodzene vyvinie v kultúrnej praxi, a potom je explicitne formulovaný. Obsahuje formové aj obsahové princípy.

V užšom zmysle je kánon presne stanovenou mierou proporcií v určitom celku, je to presne stanovený vzťah častí a celku (–> modul).

Kánon presadzujú ako predpis najmä umelecké akadémie a školy, ale často ho presadzuje aj politická moc. Ak absentuje mocenský tlak, presadzuje sa kánon verejnou mienkou, princípmi umeleckého trhu, s pomocou mecenášov a i.

Kánon zjednodušuje estetické vnímanie, pretože ponúka známe veci, avšak práve preto ho môže celkom narušiť. Komplikuje vývoj estetických noriem, lebo ak sa stáva –> vzorom, obmedzuje iniciatívu a originálnosť.

Funguje vo výtvarnom umení (–> modulor ), v hudobnom umení (byzantský bohoslužobný spev), v scénickom umení (jednota času, priestoru a deja v divadle, kánon katolíckej omše), v literatúre (vysoký a nízky štýl v klasicizme) a inde. Je blízky –> akademizmu, –> epigónstvu, –> konvencii a –> maniere.

Vitruviov kánon ľudskej postavy podľa Leonarda da Vinciho.

kanso Termín klasického japonského myslenia. Hoci ho nepoužívali ako výrazný estetický termín, označuje jednoduchosť. Znamená, že myšlienku je možné vyjadriť veľmi jednoduchými prostriedkami.

Kant, Immanuel (1724-1804) Nemecký filozof. Hľadal zdôvodnenie pre existenciu estetických súdov a pre svojbytnosť estetických kvalít skutočnosti. Odlíšil  estetický súd od poznávania aj od pocitu príjemného, čím zdôvodnil samostatnosť estetiky ako vednej disciplíny, ako aj samostatnosť estetična s pevným miestom medzi ľudskými teoretickými a praktickými činnosťami. Zdôvodňoval nadosobnú platnosť estetického vkusu pomocou kategórií účel, forma účelnosti a nezainteresovanosť. Odmietal racionálne zdôvodnenia konkrétnych estetických súdov. Vytvoril prvú komplexnú teóriu estetického vkusu. Krásu prírody síce uprednostňoval pred umeleckou krásou, ale človek ju môže podľa neho posudzovať len na základe chápania umeleckého ideálu. Rozlišoval voľnú krásu, podmienenú (odvodenú) krásu a umeleckú krásu. V teórii umeleckej tvorby vybudoval teóriu génia ako vrodenej duševnej vlohy. Génius pôsobí v umení ako príroda prostredníctvom predstáv svojej obrazotvornosti. Umelecká tvorba preto prebieha na základe pravidiel, ktoré vznikajú v jej priebehu a obsahuje prvky hry. Charakteristickou črtou génia je originalita. Naznačil aj klasifikáciu umení. Zvlášť analyzoval kategóriu vznešeného, ktoré podľa neho potrebuje už aj určitú mieru racionálneho zdôvodnenia. Estetické diela – Beobachtungen über das Gefühl des Schönen und Erhabenen (1764, Pozorovania o pocite krásna a vznešeného), Kritik der Urteilskraft (1790, Kritika súdnosti). –> podmienená krása –> voľná krása

Kapsová, Eva (1954) Slovenská estetička a výtvarná teoretička. Zaoberá sa štruktúrou umeleckého diela a možnosťami interpretácie diela. Dielo analyzuje vo vzťahu k recipientovej interpretácii významov. Hlavné estetické diela – Výrazové osobitosti výtvarného diela (1997), Konceptuálne tendencie vo výtvarnom umení (2002).

karikatúra Zosmiešňujúca charakteristika, v ktorej sa zveličujú zvláštne črty javu, ale hlavne človeka. à humor

karneval Veselica, maškarný ples, bujná radosť, smiech.

karnevalový Hodnotová kategória. Zdôrazňuje neviazaný smiech, mnohokrát s parodickým podtónom, grotesknosť, burlesku a frašku, ale aj uvoľnené a dobromyseľné komično. Karnevalový znamená aj nezáväzné zmiešanie týchto rôznorodých prvkov.

karuna Termín klasickej indickej estetiky. Označuje jednu z deviatich estetických emócií – pátos alebo smútok. –> rasa

Karvaš, Peter (1920-1999) Slovenský dramatik a teoretik divadla i médií. Venoval sa funkciám umeleckého diela v kultúrnych kontextoch a štruktúre umeleckého diela. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Úvod do základných problémov divadla (1947), K problematike estetickej kategórie komického (1980), Reštrukturácia umeleckých potrieb a premeny dramatických umení (1982), Priestory v divadle a divadlo v priestore (1984), Umenie drámy a fenomén televízie (1992).

katastrofa Posledná časť, vyvrcholenie plne rozvinutého –> dramatického konfliktu. Vyriešenie konfliktu, uzavretie deja.

katarktická funkcia Funkcia umenia. Umelecké dielo slúži ako prostriedok katarzie. Podnecuje u recipienta také hlboké estetické zážitky, že on dospieva ku –> katarzii. –> funkcie umenia, –> étosová teória

katarzia Vyvrcholenie estetického zážitku, pri ktorom človek prežíva hlboký morálny otras. Nemusí dostaviť vždy, skôr ju človek prežíva zriedkavo. Aristoteles, ktorý ju definoval prvý, hovoril o nej ako o očistení vášní človeka tým, že pri estetickom vnímaní prežíva súcit a strach. Katarziu vyvoláva umelecké dielo. Niekedy sa zdôrazňuje, že katarzia očisťuje človeka od prebytočných citov, niekedy sa zdôrazňuje očistenie od určitých negatívnych citov. Z katarzie vychádza človek aspoň dočasne morálne lepší.