VA-VI

vaghezza Termín renesančnej estetiky označujúci pôvab, niečo, čo je vzhľadovo pekné, ale nie hĺbkovo krásne. –> krása (terminológia)

valér Odtieň, jemná variácia, tón (nie hudobný tón).

Vandrák, Andrej (1807-1884) Slovensko-maďarský filozof a psychológ. Skúmal súvislosti umenia a psychického života človeka, pričom sa inšpiroval kantovskou estetikou. Estetika má podľa neho praktický význam pre poznávanie estetického sveta. Považoval ju za súčasť praktickej filozofie, lebo hovorí o kráse duše. Je teda blízka etike. Hlavné estetické dielo – štúdia Az aesthetikai világ lényege és culturalis fontossága (1879, Podstata kultúrneho sveta a jeho estetický význam).

Váross, Marian (1923-1990) Slovenský filozof, estetik a teoretik umenia. Rozvinul teóriu estetickej hodnoty, umeleckej tvorby, umeleckého obrazu. Skúmal špecifikum umeleckej funkcie v protiklade s estetickou funkciou. Analyzoval estetický subjekt vo vzťahu k estetickému objektu. Estetické diela – Estetično, umenie a človek (1969), Od tvorivosti k tvorbe (1989).

Vasari, Giorgio (1511-1574) Taliansky architekt, maliar a historik umenia. Opísal životy mnohých renesančných umelcov a na pozadí životov hľadal zvláštnosti ich diel. Hlavné dielo – Le vite de´ più eccelenti architetti, pittori e scultori italiani (1550, Životopisy najvýznamnejších talianskych architektov, maliarov a sochárov).

vcítenie (empatia) Psychický proces, v ktorom človek porozumie pocitom iného človeka, alebo vnáša svoje pocity do predmetov a situácií, prípadne presvedčenie, že to, čo pripisujeme inému človeku (predmetu, situácii), sú naše emocionálne projekcie. Vyskytuje sa veľmi často v estetickom vnímaní, keď sa človek vciťuje do postáv a vyjadrených v umeleckom diele. V chápaní umeleckého diela to znamená, že estetické vnímanie je zásadne ovplyvnené psychickým svetom recipienta. Výsledkom vcítenia môže byť aj skutočnosť, že sa recipient identifikuje s vnímaným objektom. V krajných prípadoch môže viesť k tomu, že divák nerešpektuje povahu diela počas estetického vnímania a prežíva iba vlastné pocity nezávisle od pocitov vyjadrených v diele.

veda o krásne Termín F. Th. Vischera. Vymedzil ním estetiku ako teoretickú reflexiu krásna.

vedy o umení Vedné disciplíny skúmajúce jednotlivé umelecké druhy – teória výtvarného umenia, teória divadla (teatrológia), teória literatúry a pod. Členia sa na teóriu umeleckého druhu, jeho históriu a na jeho –> umeleckú kritiku. Pracujú aj s konkrétnym umeleckým materiálom a ich zovšeobecnia využívajú aj kategórie estetiky. Hraničia so –> špeciálnymi estetikami, so všeobecnou estetikou a s –> kulturológiou.

venustas Termín estetiky od antického Ríma do manierizmu. Znamená pôvabnú, čarovnú vec. Oproti –> pôvabu je však povrchnejšia, pretože viac vyplýva z ozdôb a dekoratívnosti tvaru. –> krása (terminológia)

die Vergleichlichkeit Termín estetiky A. Dürera. Označoval vzájomné vyrovnávanie jednej veci s druhou, umiernené vzťahy medzi časťami veci

vibhaca Termín klasickej indickej estetiky. Označuje jednu z deviatich estetických emócií – odporné alebo nechutné. –> rasa

Vico, Giambattista (1668-1744) Taliansky filozof, sociológ a estetik. Východiskové štádium vývoja ľudstva označuje ako poetické štádium, v ktorom je ľudské myslenie a cítenie založené na zmyslovom vnímaní a obraznosti. Cieľom poetického myslenia, ktoré sa prejavuje v mýtoch, je pravda. Hlavné dielo – Principi di scienza nuova d´intorna alla comune natura delle nazioni (1725, Základy novej vedy o spoločnej prirodzenosti národov).

videoklip –> videoumenie

videoumenie Umelecký druh, ktorého hlavným umeleckým materiálom je svetelný pohyblivý obraz spolu so zvukom. Jeho hlavnými vyjadrovacími prostriedkami je záber kamery a strih. Je súčasťou audiovizuálnych umení. Oproti filmovému a televíznemu umeniu výraznejšie využíva vizuálne efekty a hudbu, menej pracuje s hercom. Niekedy je interpretačným umením, skoro vždy aj kolektívnym umením. Je charakteristické tvorbou krátkych hudobných videoklipov alebo dlhších videoprezentácií.

Viliam z Auvergne (1198-1249) Francúzsky kňaz a estetik. Analyzoval podstatu krásy aj jej vnímania vnútorným zrakom. Dielo s estetickými myšlienkami – De bono et malo (1228, O dobre a zle).

vira Termín klasickej indickej estetiky. Označuje jednu z deviatich estetických emócií – hodnotné alebo hrdinské. –> rasa

Virilio, Paul (1932-2018) Francúzsky politológ, teoretik kultúry a estetik. Zaoberá sa premenami kultúry vo svete digitálnych médií. Súčasnú kultúru opisuje ako kultúru rýchlosti a kultúru digitalizovaného svetla. V nej sa dezintegruje čas, priestor, hmota aj umenie. Virtuálnosť objektu otriasa objektivitou reality. Hlavné estetické diela – Esthétique de la disparition (1980, Estetika miznutia), Guerre et cinéma (1984, Vojna a film), La machine de vision (1988, Stroj videnia), La bombe informatique (1998, Informačná bomba).

virtuálna realita Počítačová simulácia, ktorá kombinuje vnemy viacerých zmyslov za účelom vytvorenie ilúzie reality v mozgu. Divák má možnosť manipulovať s touto ilúziou. V zjednodušenej podobe existuje virtuálna realita v špičkových počítačových hrách.

Vischer, Friedrich Theodor (1809-1887) Nemecký teológ, filozof a estetik.  Budoval systém estetiky a definoval rôzne typy krásy. Hlavné dielo – Ästhetik oder Wissenschaft des Schönen I.-VI. (1848-1857, Estetika alebo veda o kráse).

Vischer, Robert (1847-1933) Nemecký estetik. Zaviedol do estetiky termín –> vcítenie na vysvetlenie toho, ako je možné, že prírodné formy a umelecké diela vyjadrujú ľudské emócie. Predpokladal, že umelecké dielo podnecuje emocionálne reakcie u recipienta – a preto recipient pociťuje tieto emocionálne kvality ako kvality objektu. Hlavné diela – Das optische Formgefühl (1873, Optický cit pre formu), Der ästhetische Akt und die reine Form (1874, Estetický čin a čistá forma).

Vitruvius Pollio, Marcus (1. st. pr.n.l.) Teoretik architektúry a estetik. Hodnota umeleckého diela vyrastá podľa neho zo vzájomnej vyváženosti a zladenosti častí, ako aj častí a celku. Takýto súlad nazýva –> symetriou. Dôležitá je aj –> eurytmia diela, čiže príjemné pôsobenie diela na diváka bez ohľadu na presné proporcie. Dielo – De architectura libri decem (1. st. pr.n.l., Desať kníh o architektúre).

Bookmark the permalink.

Comments are closed.