štruktúra umeleckého diela

Celok jednotlivých častí umeleckého diela, ich súhra i rozporuplnosť, ich vnútorný poriadoksystém vzájomných vzťahov. Súhra jednotlivých častí umeleckého diela v diele, prípadne ich premena v estetickom vnímaní.

Opisuje sa rôznymi kategóriami:

1. Forma a obsah. Vystupujú ako protikladné zložky – obsah je dôležitejší, prílišná preferencia formy potláča obsah. Alebo ako neoddeliteľné zložky – forma je len formou určitého obsahu, obsah je vždy nejakým spôsobom sformovaný. Obsah sa niekedy chápe ako vnútorná náplň formy, forma ako vonkajší tvar obsahu. Majú odlišné funkcie – obsahu sa prisudzuje funkcia vyjadrovať skutočnosť a forme funkcia formovať skutočnosť. –> formalizmus, –> „obsahizmus“

2. Vrstvy umeleckého diela. Spravidla sa člení na materiálovú, tematickú a významovú vrstvu. Materiálovú vrstvu tvorí hmota, z ktorej je dielo urobené. Nesie ďalšie vrstvy. Tematickú vrstvu tvoria základné myšlienky a idey, ktoré vnímame pri prvom pohľade na dielo a do diela ich priamo včlenil umelec. Niekedy sa ešte člení na vonkajšiu tému – zobrazené objekty, a vnútornú tému – vzťahy medzi objektmi. Tematická vrstva obsahuje vyjadrovacie prostriedky. Z nej vyrastajú významy diela. Významovú vrstvu spoluvytvára recipient v interakcii svojho vedomia s materiálovou a tematickou vrstvou diela. Významová vrstva sa označuje aj za ideu diela. Materiálová vrstva je súčasťou prírody vstupujúcej do diela, skutočne estetickými a umeleckými sú až tematická a významová vrstva.

3. Umelecký artefakt a umelecký obraz. Artefakt tu označuje predmet vytvorený umelcom. Umelecký obraz (niekedy sa až tento fenomén nazýva umeleckým dielom) vzniká pri interakcii recipienta s artefaktom. Nie je celkom zrejmé, či umelecký artefakt je už plnohodnotným umeleckým fenoménom.

4. Umelecké dielo a umelecký obraz. Umelecké dielo je vonkajším, fyzickým nositeľom umeleckého obrazu. Slúži na to, aby sa v estetickom vnímaní mohol rozvinúť umelecký obraz. Umelecký obraz je ideovou náplňou diela a vzniká v interakcii umelca a recipienta.

5. Významová štruktúra. Umelecké dielo nie je jedným superznakom, ale štruktúrou zloženou zo znakov včlenených do diela umelcom. Je zložitým významovým systémom („textom“), ktorého významy sa tvoria z rôznych druhov znakov. Dielo niečo označuje (denotuje) a recipient si dotvára konotácie. Komplexný význam diela nie je nikdy vyčerpaný, pretože znaky včlenené do štruktúry diela vníma recipient na pozadí svojich osobných skúseností a svojho kultúrno-historického postavenia. Dielo je preto otvoreným systémom.

6. Obraz (odraz) a výraz. Umelecké dielo je štruktúrou zobrazenia a výrazu. Má ku skutočnosti mimetický vzťah – zobrazuje ju, resp. odráža jej vlastnosti, ale súčasne vyjadruje obsahy umelcovho vedomia, prípadne skupinové alebo dobové idey a predstavy. Niekedy sa kladie dôraz na odraz skutočnosti v diele, inokedy sa za skutočne estetický fenomén považuje až výraz.

7. Kompozícia. Označuje systém zložiek diela, ich určitý poriadok, vzťahy medzi nimi a vzájomné proporcie. Označuje sa aj za zákonitosť výstavby diela.

8. Materiál, významy a hodnota. Umelecké dielo je vytvorené z určitého materiálu, ktorý je určitým spôsobom tvarovaný, lebo ho umelec používa ako vyjadrovací prostriedok. Materiál nesie určité významy včlenené do diela umelcom. Recipient si v interakcii s významami diela utvára umeleckú hodnotu diela pre seba. Materiál samotný ešte nie jej plnohodnotným umeleckým fenoménom, takými sa stávajú až významy a hodnota.

Prakticky všetky koncepcie priznávajú celku umeleckého diela prevahu nad jeho jednotlivými zložkami a za plnohodnotné umelecké dielo považujú výsledok interakcie všetkých zložiek štruktúry.

–> forma, –> kompozícia, –> obraz, –> obsah, –> odraz, –> výraz, –> znak

Bookmark the permalink.

Comments are closed.