počítačové umenie Výtvarné, literárne alebo hudobné umenie, pri ktorom sa ako hlavný nástroj používajú informačné technológie. Nevzniká automaticky, ale na základe pokynov tvorcu sa využívajú automatické informačné procesy.
podmienená krása (napojená, fixovaná, závislá krása, pulchritudo adhaerens) Termín estetiky I. Kanta. Označuje krásu účelných ľudských výtvorov alebo človeka. Pri tejto práce má človek predstavu o účele veci, a tak spája krásu s dobrom. Táto krása závisí od predstavy o dokonalosti veci, závisí od intelektuálnych pravidiel. –> voľná krása
podvrh –> falzifikát
poetická funkcia Termín estetiky R. Jakobsona. Označuje také usporiadanie umeleckého jazyka, ktoré sústreďuje pozornosť vnímateľa z významu na samotný znak. Vzniká kombináciou jazykových prostriedkov.
poetické umenia Termín M. F. Quintiliana. Označoval tie umenia, ktorých výsledkom sú na rozdiel od –> praktických umení pretrvávajúce výtvory, ako napr. maliarstvo. –> teoretické umenia
poetika 1. Časť literárnej vedy, ktorá sa skúma tvorbu a štruktúru literárneho diela. Popri analytických cieľoch niekedy má aj normatívne ambície. 2. Metaforicky sa poetikou nazýva aj súbor vyjadrovacích prostriedkov určitého autora, umeleckého smeru alebo diela.
poiein –> umelecká tvorba (terminológia)
poiésis Termín antickej gréckej estetiky. Spočiatku označoval každú ľudskú tvorbu, neskôr len takú tvorbu, ktorá vyviera z inšpirácie, na rozdiel od –> techné a od –> músiké.
pokrok v umení Téza, podľa ktorej sa umenie vyvíja k vyšším štádiám. Existuje vo viacerých podobách: 1. Umenie skvalitňuje svoje vyjadrovacie prostriedky. Podľa G. W. F. Hegela je pokrok umenia výrazom vývinu absolútneho ducha. Preto umenie smeruje od nižších foriem k vyšším (symbolická – klasická – romantická umelecká forma). 2. Umenie stále presnejšie vyjadruje spoločenskú realitu. Podľa marxistickej estetiky umenie sleduje vývin spoločensko-ekonomických formácií. Najpokrokovejšou formou umenia je marxistickej estetiky umelecká metóda socialistického realizmu, pretože tá odráža najpokrokovejšiu sociálno-ekonomickú formáciu – socializmus a budúce vývinové tendencie spoločnosti. 3. Umenie zohráva stále aktívnejšiu úlohu v spoločnosti. Podľa umeleckých avantgárd umenie aktívne ovplyvňuje spoločenský pokrok. 4. Umenie je stále slobodnejšie. Od 14. stor. sa v Európe radikálne posilňuje individuálne postavenie umelca, uvoľňujú sa jeho väzby na spoločnosť a jeho tvorba stále viac závisí len od jeho vôle.
Poledňák, Ivan (1931) Český estetik a muzikológ. Venuje sa hudobnej estetike a semiotickej estetike. Hlavné estetické diela – Stručný slovník hudební psychologie (1984, Stručný slovník hudobnej psychológie), Základy hudební semiotiky, 3 zv. (1992, Základy hudobnej sémiotiky), Hudba jako problém estetiky (2006, Hudba ako problém estetiky).
pole kultúrnej produkcie (literárne pole, umelecké pole, vedecké pole a pod.) Termín sociológie P. Bourdieua. Označuje systém objektívnych vzťahov medzi účastníkmi tvorby kultúrnych predmetov – umelci, obecenstvo, inštitúcie a pod. Je historicky premenlivé a zásadne ovplyvňuje podobu akéhokoľvek estetického či kultúrneho produktu. Samostatné polia kultúrnej produkcie sa v umení vyvinuli až na prelome 19. a 20. st.
polyaisthesisKoncepcia estetickej výchovy W. Roschera. Estetická výchova založená na princípoch polyaisthesis viacvrstevnatá: a) Multimediálna – kombinuje recepciu aj produkciu estetických artefaktov cez hranice žánrov a techník. b) Interdisciplinárna – prekračuje hranice vied a umeleckých druhov. c) Integratívna – integruje kultúrne tradície rôznych dôb a regiónov. d) Interkultúrna – snaží sa vnímať rôzne spôsoby ľudského sebavyjadrenia a podporuje medzikultúrne porozumenie. e) Sociálne-komunikatívna – chce prekračovať hranice sociálnych skupín a tried.
polysémia Termín poetiky a semiotickej estetiky. Označuje mnohovýznamové možnosti slova. Konkrétny význam závisí od kontextu, v ktorom sa slovo nachádza, čo je princíp poézie. Z poetiky prešiel termín polysémia do estetiky a označuje mnohovýznamovosť znakov v ktoromkoľvek umeleckom druhu.
Poničan, Ján Rob (1902-1978) Slovenský spisovateľ a publicista. Presadzoval, aby umenie slúžilo boju proletariátu. Jeho estetické myšlienky sú roztratené v drobných článkoch.
Popovič, Anton (1933-1984) Slovenský estetik a literárny teoretik. Rozpracoval teóriu umeleckého prekladu a špeciálne sa venoval teórii umeleckej komunikácie. Z hľadiska umeleckej komunikácie analyzoval umelecké dielo aj estetické vnímanie. Hlavné diela – Poetika umeleckého prekladu (1971), Teória umeleckého prekladu (1975), Tvorba a recepcia (s F. Mikom, 1978).
populárna kultúra Súhrn kultúrnych predmetov, predstáv a činností, ktoré vznikajú, aby boli súčasťou života čo najširšieho obecenstva, ktorému sú aj zrozumiteľné. Tieto kultúrne produkty sú určené na uspokojovanie každodenných kultúrnych potrieb, teda aj na masové šírenie a vnímanie. Preto je často ich štruktúra založená na existujúcich kultúrnych vzorcoch, nie sú orientované na to, aby prerážali nové cesty kultúrnej tvorby. Sú orientované na bezprostrednú reakciu obecenstva, často rešpektujú estetický vkus širokých vrstiev. Na rozdiel od masovej kultúry sa populárna kultúra neorientuje hlavne na trh a predaj svojich produktov, hoci to v nej zostáva dôležité. Na rozdiel od masovej komunikácie nenadbieha estetickému vkusu, nepôsobí preto tak silno na štandardizáciu vkusu ako masová kultúra. Súčasťou populárnej kultúry nie sú len produkty určené pre dominantné sociálne vrstvy, ale obsahuje aj mnoho prvkov subkultúr či zvyšky ľudového umenia. Často je považovaná za kultúrnu nižšej hodnoty, pre svojich tvorcov a prijímateľov mnohokrát predstavuje jediné kultúrne artefakty v živote. Niekedy cieľavedome využíva gýč a brak.
poriadok (ordo) Termín stredovekej estetiky. Označuje vzájomnú harmonizáciu vecí, ktoré tak nie sú v protikladoch. Popri miere (–> modus) a tvare (–> species) je jedným z nevyhnutných predpokladov krásy.
pornografia Obrazový alebo jazykový produkt, ktorého hlavným alebo jediným cieľom je vzbudiť sexuálnu žiadostivosť, pud. Detailne opisuje pohlavný akt. Vylučuje metafory a obrazy, ktoré by mohli predlžovať prístup k sexuálnemu vzrušeniu. Vo svojich formách často využíva formy umenia, nesnaží sa však o myšlienkovú hĺbku umenia. –> erotický, –> obscénny
porovnávacia estetika Analyzuje rozdiely, podobnosti a vzťahy umeleckých druhov a žánrov. –> metódy estetiky
porozumenie Situácia, v ktorej percipient chápe význam umeleckého diela. Nie je to stav, ale záver procesu či samotný proces porozumenia. Interpretuje sa rôznymi spôsobmi: 1. V hermeneutickej estetike postupné budovanie významov na základe percipientovej predbežnej hypotézy o významoch. 2. Vo fenomenologickej estetika postupné budovanie rôznych významových vrstiev diela, resp. výsledok konkretizácie nedopovedaných myšlienok autorom diela. 3. V estetike new criticism výsledok precízneho čítania textu. 4. V recepčnej estetike výsledok recipientovej kontemplácie nad textom, v ktorej objavuje významy alebo tiež výsledok konkretizácie nedopovedaných myšlienok autorom diela. 5. V ikonológii postupné prenikanie do hlbších významových rovín diela. 6. V marxistickej estetike pochopenie podstatných tendencií vo vývoji spoločnosti, ktoré prezentuje umelecké dielo. 7. U rôznych estetikov načúvanie pravde bytia, jej pochopenie a poznanie pomocou umeleckého diela (E. Heidegger, T. W. Adorno, G. W. F. Hegel, B. Croce a i.).
poslucháč –> recipient
posolstvo –> umelecké posolstvo
postup Termín estetiky V. B. Šklovského. Opisuje umeleckú tvorbu ako hromadenie a objavovanie nových postupov pre spracovanie umeleckých vyjadrovacích prostriedkov. Umelec nevytvára obrazy, ale nanovo usporadúva tie, ktoré má k dispozícii.
potenciál vzrušivosti (arousal potential) Termín estetiky D. E. Berlynea.
Poussin, Nicolas (1594-1665) Francúzsky maliar a estetik. Synteticky vyjadril estetický ideál klasicizmu, preferoval myšlienku idey krásy, ktorú majú umelci nasledovať. Jeho myšlienky sa stali ideologickým základom tvorby umeleckých akadémií. Vyjadroval ich v listoch a rôznych poznámkach. Hlavné estetické diela – Lettres et propos sur l´art (1964, Listy a myšlienky o umení), Le vite de pittori, scultori ed architetti moderni (sústredené G. P. Bellorim, 1672, Životy moderných maliarov, sochárov a architektov).
Považan, Michal (1913-1952) Slovenský literárny kritik, publicista, teoretik slovenského nadrealizmu. Súbory hlavných estetických textov – Z literárnych štúdií a článkov (1953), Novými cestami (1963).
poznávacia funkcia Funkcia umenia. Umelec tvorí dielo na to, aby hlbšie spoznal určité súvislosti v realite, alebo umelecké dielo prezentuje širokej verejnosti určité poznatky. Niekedy sa poznávacia funkcia považuje za hlavnú funkciu umenia. –> funkcie umenia
pôvab (grazia) Jav vyoláva estetický zážitok svojou nenútenosťou, prirodzenou a nenásilnou vnútornou usporiadanosťou. Je to ľahkosť mladosti a sviežosti. Protirečí prílišnej komplikovanosti štruktúry alebo premúdrelosti. Úzko súvisí s –> okúzľujúcim, –> pekným a –> príjemným. Môže niesť odtieň –>elegantného.
pôvabný Výrazová kategória. –> pôvab