HO-HR

Hogarth, William (1697-1764) Anglický umelec a estetik. Analyzoval kánony umeleckej krásy a zdôvodnil existenciu –> krásnej línie vo výtvarnom umení. Hlavné estetické dielo – Analysis of beauty (1745, Analýza krásy).

Holko ml., Matej (1757-1835) Slovenský kňaz a historik. Analyzoval príčiny vývinu umenia. Hlavné estetické dielo – rozprava Observationes quedam Matthiae Holko de artibus elegantioribus et mythologia gentili atque christiana (1825, Skúmania krásnych umení a kresťanskej mytológie).

Hollanda, Francisco da (1517-1585?) Portugalský estetik a umelecký historik. Vyčlenil  poéziu spolu s výtvarným umením a hudbou ako samostatnú skupinu umení, a túto skupinu pomenoval ako –> krásne umenia. Diela s estetickými myšlienkami – Dialogos em Roma (1538, Dialógy z Ríma), Da pintura antigua (1548, O starej maľbe), Da tirar polo natural (1549, O maľovaní podľa prírody).

homogénne médium Termín estetiky G. Lukácsa. Označuje vyjadrovacie prostriedky, s ktorým pracujú umelecké druhy. Nie je to len materiál, ale materiál upravený pre potreby zážitkového sveta človeka – vo výtvarnom umení je to viditeľnosť, v tanci gesto, v literatúre poetický jazyk a pod. Umelecký druh je podľa Lukácsa určený vlastným homogénnym médiom. Homogénne médium sa realizuje v konkrétnych umeleckých dielach.

homológia Termín sociológie umenia L. Goldmana. Označuje vzťah umeleckého diela a jeho sociálneho okolia, ktoré korešpondujú svojimi štruktúrami.

Horatius Flaccus, Quintus (65-8 pr.n.l.) Rímsky literárny teoretik a estetik. Analyzoval funkcie poézie, procesy umeleckej tvorby, umelecký štýl. Zdôrazňoval úlohu rozumu v umení. Hlavné diela – Saturae (30-35 pr.n.l., Satiry), Carminae (23-13 pr.n.l., Piesne), Epistolae (20-13 pr.n.l., Listy – z nich List Pisonovcom sa zvykne uvádzať pod názvom Ars poetica – O umení básnickom).

horizont očakávaní Termín rôznych estetických teórií 20. storočia. Označuje súbor očakávaní, s ktorými recipient pristupuje k umeleckému dielu. Tento súbor očakávaní je kultúrno-historicky determinovaný, preto jedno dielo vyvoláva v rôznych dobách rôzne estetické zážitky. Estetické vnímanie je procesom, v ktorom dielo provokuje  u recipienta očakávania, avšak často ich nenapĺňa.

hororový Výrazová aj hodnotová kategória. Hrozný, vzbudzujúci strach.

Hostinský, Otakar (1847-1910) Český estetik, hudobný vedec a hudobný skladateľ. Budoval systém estetiky. Hlavné estetické diela – Otakara Hostinského Estetika (na základe poznámok napísal Z. Nejedlý, 1921, Estetika Otakara Hostinského), O umění (na základe poznámok napísal J. Císařovský, 1956, O umení).

Höge, Holger (1946) Nemecký psychológ a estetik. Publikuje štúdie o experimentoch v problematike estetického vnímania, o funkciách a pôsobení muzeálnych zbierok a o zlatom reze. Organizuje život experimentálnej estetiky. Hlavné diela – Emotionale Grundlagen ästhetischen Urteilens (1984, Emocionálne základy estetického súdu), štúdie The golden section hypothesis – Its last funeral(1997, Hypotéza zlatého rezu – jej posledný pohreb), Iskusstvo i emocija (1997, Umenie a emócia), Estetica Experimental: Origens, Experiencias e Aplicacoes (2000, Empirická estetika: vznik, poznatky a aplikácie), Museum and Identity (2006, Múzeum a identita).

hra Aktivita človeka, pri ktorej človek koná bez donútenia, mimo každodenných všedných starostí a nemá na veci materiálny záujem. Pre hru je charakteristický zvlášť vyčlenený čas a priestor, určité vopred dané pravidlá a mnohokrát atmosféra tajuplnosti, pričom často nie je dopredu známy výsledok. Mnoho typov hier obsahuje voľnú improvizáciu. Zážitkovo je polyfunkčná. Človek sa hrá v každom veku svojho života. Estetické činnosti nesú v sebe prvky hry.

hraničné umelecké diela Umelecké diela, ktoré využívajú materiál a prostriedky rôznych umeleckých druhov, teda pohybujú sa na hranici rôznych umeleckých druhov. Iné hraničné umelecké diela rušia pevné hranice umenia a neumenia – umenia a gýča, umenia a predmetov úžitkovej spotreby, umenia a každodenného života. Zmyslom tvorby takých diel je hľadanie a prekračovanie hraníc druhu či umenia ako celku.

hrový pud Termín estetiky F. Schillera. Označuje syntézu a harmonizáciu krajností –> formového pudu a –> látkového (zmyslového) pudu. Označuje ľudský pud, v ktorom sa človek dostáva do estetického stavu a realizuje sa krása. Je to stav vnútornej rovnováhy človeka, v ktorom slobodne tvorí. Pud hravosti je svetom slobodnej hry imaginácie.

hrubý Výrazová aj hodnotová kategória. Surový, neslušný, opak vkusného, grobiansky. Oproti divokému sa viac viaže na obsah, ako na formu.

Hrušovský, Igor (1907-1978) Slovenský filozof. Venoval sa vývinovým zákonitostiam kultúry a vzťahu umenia k iným kultúrnym fenoménom. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Dialektika bytia a kultúry (1975).

Bookmark the permalink.

Comments are closed.