Gabliková, Suzi (1934) Americká estetička a výtvarná kritička. Rozvíja úvahy o zmysle súčasného umenia. Podľa nej umenie v 20. storočí premrhalo svoj morálny potenciál. Preto musí dnes umenie hľadať svoju novú hodnotu v angažovaní sa v sociálnych a ekologických problémoch. Hlavné diela – Has modernism failed? (1985, Zlyhala moderna?), The reenchantment of art (1995, Opätovné nájdenie zmyslu pre umenie), Living the magical life (2002, Žijúc magický život).
Gadamer, Hans Georg (1909-2002) Nemecký filozof a estetik. Hľadajúc súčasné zdôvodnenie umenia zaoberal sa pravdou v umení a koncepciou mimézis. Využíval termíny hra, symbol a festival. Podľa neho má krása sprostredkovať medzi ideálnym a reálnym. Umenie je výtvorom génia. U génia aj u recipienta prebieha voľná hra imaginácie. H. G. Gadamer rozvíjal hermeneutický prístup k umeniu: Zdôrazňoval nevyhnutnosť interpretácie pre adekvátne porozumenie umeleckému dielu. V interpretácii je dôležité zohľadniť pôvodné kultúrno-historické podmienky tvorby, ale jej súčasťou je aj emocionálna reakcia recipienta na dielo. Hlavné estetické diela – Ästhetik und Hermeneutik (1964, Estetika a hermeneutika), Die Aktualität des Schönen (1977, Aktualita krásneho), štúdia Plato und die Dichter (1934, Platón a básnici), dielo s estetickými myšlienkami – Warheit und Methode (1960, Pravda a metóda).
Gao Džianping (1955) Čínsky estetik. Venuje sa dejinám estetiky a výtvarného umenia, ako aj porovnávaniu čínskej a západnej estetiky. Hlavné estetické diela – Secrets in painting – a study of Chinese aesthetics (1995 po čínsky, Tajomstvá maľby – štúdia o čínskej estetike), Globalisation and Chinese art (2009 po čínsky, Globalizácia a čínske umenie), Globalism vs. Localism: aesthetics and art in comparative perspective (2009 po čínsky, Globalizácia versus lokálne: estetika a umenie v komparatívnej perspektíve).
Garaudy, Roger (1913) Francúzsky filozof a estetik. Venoval sa vzťahu umeleckého diela a skutočnosti. Každé dielo vyjadruje vzťah človeka a sveta, preto možno o každom diele hovoriť, že je realistické. Nenapodobuje tvar skutočnosti, ale jej hlbšiu aktivitu. Hlavné estetické dielo – D´un réalisme sans rivages (1963, Realizmus bez brehov).
Gbúr, Ján (1953) Slovenský literárny teoretik a estetik. Venuje sa estetike literatúry a dejinám estetického myslenia na Slovensku. Hlavné estetické dielo – štúdia Vizuálne a výtvarné v slovesnom texte (1999).
geek (angl. slang.) Označuje človeka, ktorý sa pohybuje mimo mainstreamu. Často narúša normy stredných sociálnych vrstiev, ale hlavne estetické normy dominantnej kultúry. Nezriedka žije v prostredí alternatívnych kultúr. Spravidla patrí k fanúšikom populárnej kultúry. Oproti nerdovi je sociabilnejší. –> nerd
geidō-šisō Termín klasickej japonskej estetiky. Označuje väzbu medzi umelcovou osobnosťou a charakterom umeleckého diela.
genetic fallacy (do slovenčiny ťažko preložiteľný termín označujúci falošnú predstavu o pôvode, genetický blud). Podľa metódy –> close reading je pre pochopenie umeleckého diela potrebné zamerať sa na samotný text. Omylom by bolo skúmať spôsoby jeho vzniku alebo kontexty, v ktorých vznikol. Genetic fallacy je takýmto omylom. –> affective fallacy –> intentional fallacy –> linguistic fallacy
génius –> umelecký génius
genealogická analýza Analýza umeleckého diela, ktorá si všíma proces vzniku diela.
genologická analýza Analýza umeleckých diel z hľadiska umeleckých druhov a žánrov. Jej cieľom je klasifikovať dielo, prípadne analyzovať premeny umeleckých druhov a žánrov. –> taxonomická analýza
gentleman Termín z histórie módy a z etikety. V estetike označuje človeka vyberaného vkusu, ktorý dokáže uplatniť v spoločnosti, avšak môže byť –> diletantom. Estetický význam termínu gentleman je blíky termínu –> snob.
Gero, Štefan (1942) Slovenský teoretik umenia a estetik. Venuje sa štruktúre umeleckej kultúry a estetickej výchove. Hlavné diela – Úvod do štúdia výtvarnej výchovy (1989), Úvod do teórie výtvarnej kultúry (s kolektívom, 1997).
Geržová, Jana (1951) Slovenská teoretička výtvarného umenia a kurátorka. Venuje sa hlavne umenovednej a estetickej terminológii. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Kľúčové termíny výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia (s I. Hrubaničovou, 1998).
die Geschmackskunde Nemecký termín 18.-19. stor. na označenie estetiky, ktorá sa vymedzovala ako všeobecná teória vkusu. –> estetika (terminológia)
Ghose, Aurobindo Akroyd –> Aurobindo
Ghoš, Aurobindo –> Aurobindo
Gilpin, Willian (1724-1804) Anglický maliar a kňaz. Definoval termín –> pitoreskný. Hlavné dielo – Observations on the River Wye, and Several Parts of South Wales, etc. Relative Chiefly to Picturesque Beauty; made in the Summer of the Year 1770 (1782, Pozorovania rieky Wye a rôznych častí Južného Walesu a iných, vzťahované zvlášť k pitoresknej kráse a uskutočnené v lete roku 1770).
Glykofrýdi-Leontsíni, Athanasía (1946) Grécka estetička. Zaoberá sa dejinami gréckej estetiky. Hlavné diela — Νεοελληνκή αισθητική (1992, Novogrécka estetika), Συστήματα καλών τεχνών στη νεοελληνική αισθητική (2002, Systém krásnych umení v novogréckej estetike), Αισθητική και τέχνη (2006, Estetika a umenie), Εισαγωγή στην αισθητική (2008, Úvod do estetiky), Νεοελληνική αισθητική και Ευρωπαϊκός Διαφωτισμός (2008, Novogrécka estetika a európske osvietenstvo).
Godár, Vladimír (1956) Slovenský skladateľ a hudobný teoretik. Venuje sa kultúrno-historickým súvislostiam umenia. Svoju semiotickú teóriu hudby odvodzuje od koncepcie –>Bonaventuru a F. de Saussura. Diela s estetickými myšlienkami – Kacírske quodlibety (1998), De musica I., II. (2013, 2014).
Goethe, Johann Wolfgang (1749-1832) Nemecký spisovateľ, filozof a estetik. Venoval sa funkcii umenia, štýlu a pravdivosti v umení. Rozpracoval termín alegória, ktorú odlišuje od symbolu. Umenie vychádza zo skúsenosti, v umeleckom štýle sa však prezentuje najhlbšie poznanie veci a sveta. Analyzoval symbolické pôsobenie farieb. Estetické myšlienky vyjadroval v drobných statiach písaných ako úvahy, rozhovory a listy.
Gołaszewska, Maria (1926) Poľská estetička. Venuje sa teórii tvorivosti, estetickej kultúre, aktuálnym problémom kultúry a buduje systém estetiky. Organizovala život estetiky v Poľsku. Hlavné diela – Twórczość a osobowość twórcy (1958, Tvorba a osobnosť tvorcu), Odbiorca stzuky jako krytyk (1967, Príjemca umenia ako kritik), Świadomość piękna (1970, Vedomie krásy), Zarys estetyki (1973, Základy estetiky), Człowiek w zwierciadle sztuki(1977, Človek v zrkadle umenia), Kultura estetyczna (1979, Estetická kultúra), Estetyka rzeczywistości (1984, Estetika skutočnosti), Estetyka i antyestetyka (1984, Estetika a antiestetika), Kim jest artysta? (1986, Kým je umelec?), Treatise on unmeasurability (1991, Pojednanie o nemerateľnosti), Estetyka pięciu zmysłów(1997, Estetika piatich zmyslov), Święto wiosny. Nauka o pięknie natury (2000, Sviatok jari. Veda o prírodnej kráse), Estetika współczesności (2001, Estetika súčasnosti), Estetyka możliwości (2005, Estetika možného).
Goldman, Lucien (1913-1970) Rumunsko-francúzsky filozof, literárny vedec, sociológ. Analyzuje vzťahy umeleckého diela, kultúry a sociálnej situácie. Vníma ich vo vzťahu –> homológie. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Pour une sociologie du roman (1964, Za sociológiu románu).
Gombrich, Ernst Hans Josef (1909-2001) Rakúsko-britský teoretik umenia. Zaoberal sa problémami mimézis, konvencií a kánonov vo vývoji umenia, ako aj v umeleckej tvorbe a v estetickom vnímaní. Zvláštnu pozornosť venoval problémom interpretácie umeleckého diela. Zdôrazňoval, že každé estetické vnímanie sa deje na základe určitej kultúrnej tradície. Hlavné estetické diela – Art and illusion (1960, Umenie a ilúzia), The sense of order (1979, Zmysel poriadku), Ideals & idols (1979, Ideály a idoly), The preference of the primitive (2002, Preferencia primitívneho).
Goodman, Nelson (1906-1998) Americký filozof a estetik. Vymedzoval umenie a umelecké dielo, zaoberal sa štruktúrou umeleckého diela a jeho adekvátnym pochopením. Každý predmet môže fungovať ako umelecké dielo. Preto nie je správna otázka, čo je umenie, ale kedy sa predmet stáva umeleckým dielom. Stáva sa ním pomocou symbolickej funkcie, ktorá závisí od –> syntaktickej hustoty, –> sémantickej hustoty, –> relatívnej plnosti, –> exemplifikácie a –> komplexnej referencie. Hlavné estetické diela – Languages of art (1968, Jazyky umenia), Ways of worldmaking (1978, Spôsoby svetatvorby).
Gordon, Kate (1878-1963) Americká psychologička a estetička. Venovala sa empirickým výskumom estetického vnímania a estetického zážitku. Zvlášť ju zaujímali rôzne spôsoby vnímania tvarov a farieb. Hlavné estetické diela – štúdie Esthetic of simple color arrangements (1912, Estetika jednoduchého usporiadania farieb), A study of esthetic judgement (1923, Štúdia estetického hodnotenia).
gotický Výrazová kategória. V jazyku súčasných subkultúr označuje vyjadrenie temných a ťaživých stránok skutočnosti. Vyjadruje strach z tajuplnosti, des, úzkosť a hrôzu, Obsahuje tragický tón s morbídnymi sklonmi. Jeho súčasťou je melanchólia, bezmocnosť, avšak aj groteskné a iróniu až sarkazmus.
graciózny Výrazová kategória. Označujúce niečo kúzelné, nenútené, preduchovnelé. Táto duchovnosť je však zmyslovo príjemná až rozkošná, poskytuje pôžitok.
grafika Umelecký druh, ktorého hlavným umeleckým materiálom sú čiara a plocha vytvárané pomocou tlače. Je to priestorové umenie a je súčasťou skupiny výtvarných umení. Cieľom grafiky je ozvláštňovať náš vizuálny svet a pomocou zrakového vnímania ukazovať ľudské pocity. Samostatnou oblasťou grafiky je tzv. úžitková grafika, ktorej cieľom je tvorba ilustrácií alebo tvorba komplexného vizuálneho štýlu firmy, osoby či spoločenstva. S úžitkovou grafikou úzko súvisí tzv. propagačná grafika, venujúca sa rôznym formám propagácie produktov alebo firiem.
grandiózny Výrazová kategória. Veľkolepý, avšak skôr formou ako obsahom.
Grant, Allen –> Allen, Charles Grant Blairfindie
Gravina, Giovanni Vincenzo (1664-1718) Taliansky právnik a estetik. Venoval sa teórii umeleckej tvorby a estetického vnímania, ktoré opisoval ako stav opojenia (à delirio). Hlavné estetické dielo – Ragion Poetica (1708, Pravda poetiky).
grazia à pôvab
Greguš, Michal (1753-1838) Slovenský filozof a estetik. Estetiku považoval za teóriu krásy. Hlavné estetické dielo – Compendium aestheticae (1826, Príručka estetiky).
Groos, Karl (1861-1946) Nemecký estetik a psychológ. Analyzoval funkcie umenia. Umenie považoval za hru, pretože obidve rovnako obsahujú pôžitok a pohybujú sa vo svete imitácie, hoci umenie napodobňuje skutočnosť. Hlavné estetické diela – Der aesthetische Genuß (1902, Estetický zážitok), Beiträge zur Ästhetik (1924, Príspevky k estetike), hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Die Spiele der Menschen (1899, Ľudské hry).
Gros, Ján (1759-1839) Slovenský učiteľ. Prednášal filozofiu a estetiku na bratislavskom lýceu.
Grosse, Ernst (1862-1927) Nemecký teoretik literatúry a estetik. Analyzoval umenie z hľadiska jeho pôvodu a hľadal jeho estetické špecifikum. Vytváral klasifikáciu umení. Hlavné estetické dielo – Die Anfänge der Kunst (1894, Pôvod umenia).
Grosseteste, Robert –> Robert Grosseteste
groteska Zrážka a zmiešanie protikladov a heterogénnych fenoménov, smiešne v tragickom, maximálne zveličenie až za hranice pravdepodobnosti, do absurdnosti a zvrátenosti. Spája ľudské, zvieracie a rastlinné motívy podľa zákonov fantázie, nie podľa zákonov reality. Je takým zámerným porušením estetických noriem dominantnej kultúry, ktoré nie je nebezpečné, dokonca môže byť vítané ako príjemná kuriozita. Niekedy vyvoláva strach, nie však strach zo smrti, ale strach z takého života. Často obsahuje podtóny hororu, satiry, karikatúry, bizarnosti a hrozného, blíži sa ku gýču a k burleske. Termín pochádza z talianskeho la grotta – jaskyňa, podľa antických podzemných kúpeľov, v ktorých boli v 16. storočí objavené „groteskné“ motívy.
groteskný Výrazová kategória. –> groteska
Guyau, Jean Marie (1854-1888) Francúzsky filozof a estetik. Analyzoval sociálne funkcie umenia, umeleckú tvorbu, hľadal špecifikum estetična. Cieľom umenia je výraz života. Hlavné estetické diela – Les problémes de l´esthétique contemporaine (1884, Problémy súčasnej estetiky), L´art au point de vue sociologique (1889, Umenie zo sociologického hľadiska).
Gwerk, Edmund (1895-1956) Maďarsko-slovenský maliar a teoretik umenia. V drobných textoch sa venoval hlavne sociálnej funkcii umenia.