estetika na Slovensku

Do prelomu 18. a 19. storočia sa na Slovensku len občas objavovali ojedinelé myšlienky o umení v inak zameraných dielach (napr. Ján Sambucus, Eliáš Láni, Michal Steigel, Ján Kollár).

Estetické myslenie na Slovensku sa ako systematická snaha začalo rozvíjať na prelome 18. a 19. storočia.

Prvé estetické diela boli písané po latinsky (Juraj Serdaheli, Matej Daniel Ševrlay, Matej Holko ml., Michal Greguš, Ludwig Schedius), alebo po maďarsky (Andrej Vandrák).

od polovice 19. storočia možno hovoriť o slovenskom estetickom myslení, keď začali vznikať aj po slovensky písané estetické teórie (Karol Kuzmány, Ľudovít Štúr, Peter Záboj Kellner-Hostinský, Tichomír Milkin).

Od prvých spisov reagovala slovenská estetika na svetový vývin, hlavne na nemeckú estetiku, filozofiu a psychológiu, avšak vznikali tu aj originálne a ucelené estetické systémy.

V prvej polovici 20. storočia sa objavil prvý pokus o reflexiu histórie slovenskej estetiky (Pavol Bujnák) aj snahy o hlbokú reflexiu čiastkových problémov estetiky (Štefan Krčméry, Edmund Gwerk).

Na Slovensku pôsobili estetici a filozofi z iných krajín (J. Mukařovský, N. O. Losskij), ktorí prinášali do slovenskej estetiky moderné témy.

Začali pôsobiť myšlienky marxistickej estetiky (Daniel Okáli), rozvíjali sa aj prvé estetické polemiky (v časopisoch Slovenské pohľady, DAV a pod.). Udomácňovala sa formálna a štrukturálna metóda (Mikuláš Bakoš, Michal Považan).

Po 2. svetovej vojne prevládla marxistická estetika, avšak jej vulgárna podoba (Ladislav Szántó, Pavol Michalides, Anton Markuš) sa na Slovensku dlhodobo nepresadila.

V rámci slovenskej marxistickej estetiky sa od 60. rokov 20. storočia ako nosný prúd rozvíjalo axiologické estetické myslenie (Marian Váross, Vladimír Brožík, Teodora Kuklinková), semiotické prístupy (František Miko, Anton Popovič), prejavovalo sa aj kulturologické myslenie (Igor Hrušovský).

V posledných desaťročiach 20. storočia sa slovenská estetika rozvíjala v celej šírke tém a metodologických prístupov.

Na Slovensku naďalej prichádzajú estetici zo zahraničia (M. Jůzl, Z. Mathauser, R. Shusterman, J. Sławiński, L. N. Stolovič, W. Welsch, R. Woodfield, V. Zuska a iní).

Slovenská estetika využíva metódy semiotiky a teórie komunikácie (nitrianska škola), špecializuje sa aj na populárnu kultúru (Ľubomír Plesník, Juraj Malíček), prináša kategórie a témy postmodernej estetiky (Tibor Žilka, Peter Michalovič).

Slovenská estetika rozvíja metodologickú sebareflexiu (Ján Bakoš, Jana Sošková, Erich Mistrík), reflektuje dejiny estetiky (Oliver Bakoš, Viera Jakubovská) aj históriu slovenskej estetiky (Eva Botťánková, Jana Sošková, Ján Gbúr).

Snaží sa o vybudovanie systému estetiky (František Miko, Eugen Šimunek, Teodora Kuklinková, Marta Zágoršeková) a vznikajú prvé snahy o interdisciplinárnu spoluprácu (Erich Mistrík).

Objavujú sa aj snahy dlhodobo sa špecializovať vnútri estetiky na čiastkové problémy (Ján Tazberík, Ján Albrecht).

Diferencujú sa špeciálne estetiky: estetika hudby (Jozef Kresánek, Roman Berger, Július Fujak, Jozef Cseres, Renáta Beličová, Peter Faltin), estetika literatúry (Alexander Matuška, Vincent Šabík, Ján Števček, Bohuslav Kováč, Dominik Tatarka), estetika filmu (Peter Mihálik, Peter Michalovič), estetika výtvarného umenia (Štefan Gero, Eva Kapsová, Tomáš Štrauss, Ľudo Petránsky), estetika divadla (Peter Karvaš, Dagmar Inštitorisová), estetika médií (Peter Karvaš, Ivan Stadtrucker, Marta Žilková), ako aj porovnávacia estetika (Július Pašteka).

Od druhej polovice 20. storočia sa rozvinula reflexia zahraničných estetických systémov (Marta Zágoršeková).

Slovenská estetika sa od 60. rokov 20. storočia systematicky venuje teórii estetickej výchovy (Anna Fischerová, Marta Žilková) a od 70. rokov aj teórii umeleckej pedagogiky (Peter Krbaťa).

Do reflexie estetických tém sa púšťajú aj odborníci z iných vedných odborov (psychológia – Teodor Rosinský, Ján Vopálenský,  právo – Ján Švidroň, informatika – Imrich Bertók a iní).

Snahy o experimentálne postupy v estetike, ktoré sa prudko rozvíjajú vo svete (fMRI, evolučná biológia, psychologické experimenty a pod.) sa na Slovensku zatiaľ neukazujú, aj keď slovenskí estetiky niekedy pracujú s empirickými dátami z rôznych výskumov.

V druhej polovici 20. storočia sa naplno rozvinulo prekladanie svetových estetických diel do slovenčiny (Aristoteles, G. Bachelard, W. Benjamin, D. Diderot, S. Freud, M. Foucault, H. G. Gadamer, N. Goodman, G. W. F. Hegel, Horatius, D. Huisman, R. Ingarden, S. Kierkegaard, H. Lefébvre, J. Lotman, J. Ortega y Gasset, M. F. Ovsjannikov, Platón, G. V. Plechanov, H. Read, F. Schiller, R. Shusterman, V. B. Šklovskij, W. Tatarkiewicz, P. Virilio, W. Welsch a iní).

Štúdium estetiky sa rozvíjalo v prvej polovici 19. storočia na prešovskom a bratislavskom kolégiu.

Estetika sa na vysokých školách začala v 20. storočí rozvíjať najprv v rokoch 1929-1939 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského Bratislave (pod vedením J.Mukařovského a M. Nováka), ako samostatný estetický seminár od roku 1945 (pod vedením M. Bakoša a J. Mukařovského). Po perušení v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch opätovne ako samostatný študijný odbor od roku 1973 s výraznou orientáciou na filozofickú estetiku.

Na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove funguje estetika ako samostatný študijný program od roku 1990 (pod vedením J. Soškovej). Orientuje sa hlavne filozoficky, kultúrologicky a umenovedne. Na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre funguje ako samostatný študijný program od roku 1993 (pod vedením F. Miku, Ľ. Plesníka, E. Kapsovej a ďalších) – centrom záujmu sú procesy estetického vnímania, estetickej výchovy a fungovanie populárnej kultúry.

Od roku 1969 sa na Filozofickej fakulte UK v Bratislave rozvíjalo univerzitné štúdium učiteľstva estetickej výchovy.

Estetika a estetická výchova sa ako samostatné predmety vyučujú v rôznych odboroch štúdia na viacerých slovenských fakultách.

Na Slovensku vzniklo na prelome 80.-90. rokov 20. storočia niekoľko pokusov o vybudovanie estetickej spoločnosti – Slovenská umenovedná spoločnosť so Sekciou pre estetiku, Slovenská estetická spoločnosť a Slovenská spoločnosť pre estetiku, ktoré krátko po svojom vzniku zanikli. Od r. 2012 funguje Spoločnosť pre estetiku na Slovensku s centrálou v Prešove a od r. 2014 Slovenská asociácia pre estetiku s centrálou v Bratislave.

Špecializovaný časopis pre estetiku na Slovensku neexistuje ani v minulosti neexistoval, estetické teórie a úvahy sa uverejňovali a uverejňujú v príbuzných filozofických, umenovedných a humanitných časopisoch (Bibiana, DAV, Designum, Elán, Filozofia, Hudobný život, JeToTak, K&S, Kritika a kontext, Kultúrny život, Literárny týždenník, Múzy v škole, Organon F, Ostium, Profil, Revue svetovej literatúry, Romboid, Slovenská literatúra, Slovenské divadlo, Slovenské pohľady, Výtvarný život a iné).

Viac ako tridsať rokov vychádzal koncom 20. storočia v Nitre špecializovaný estetický zborník O interpretácii umeleckého textu, od roku 1998 vychádzal v Prešove špecializovaný zborník Studia aesthetica a od r. 2012 internetový časopis ESPES.

Pracoviská, ktoré sa venovali systematickému rozvoju estetiky: Umenovedný ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave (1973-1990), Ústav literárnej a umeleckej komunikácie (s rôznymi názvami) na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre od 1967, Katedra estetiky (s rôznymi názvami) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave od 1969, Výskumné a záznamové centrum Vysokej školy múzických umení v Bratislave (1979-1990), Katedra estetiky (s rôznymi názvami) na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove od 1994.

Na prelome 80.-90. rokov 20. storočia vznikli programy pre estetickú výchovu – Celospoločenský program estetického rozvoja (1989) a Program výchovy a vzdelávania detí v materských školách (1999).

Estetická výchova sa rozvíja na základnej aj na strednej škole v rôznych predmetoch: Slovenský jazyk a literatúra, Dejepis, Výtvarná výchova, Hudobná výchova, Stretnutie s umením, Umenie a kultúra, Estetická výchova, Estetika a pod.

Bookmark the permalink.

Comments are closed.