estetické

estetické hodnotenie Porovnávanie estetickej funkcie predmetu s estetickými normami. Prebieha vo forme estetického vnímania a jeho výsledkom je estetický zážitok. Jeho jazykovým vyjadrením je vkusový súd. V estetickom hodnotení sa aktualizuje potenciálna estetická hodnota. Môže prebiehať nevedome, alebo uvedomele, až veľmi cieľavedome. Nikdy nie je úplne racionálne, nesie silný emocionálny náboj. Obsahuje formálne stimuly, chápanie kompozície a významu hodnoteného fenoménu, vstupuje do neho kultúrne pozadie recipienta a jeho vstupné porozumenie fenoménu. Je najrozšírenejším spôsobom uspokojovania estetických potrieb. Nie je totožné s racionálnym hodnotením estetických objektov z iných hľadísk – z praktického, účelového, ekonomického, vedeckého a pod., hoci hodnotenie z iných hľadísk a estetické hodnotenie si môžu navzájom slúžiť ako podklady.

estetické osvojovanie skutočnosti Termín marxistickej estetiky. Označuje  duchovno-praktický komplex estetických vzťahov (estetickú aktivitu, estetický objekt, estetický subjekt, estetické vedomie a pod.), pri ktorých človek pretvára skutočnosť podľa zákonov krásy. Je vzťahom estetického objektu a estetického subjektu. Termín estetické osvojovanie zdôrazňuje aktívny podiel človeka na tomto vzťahu. Estetické osvojovanie skutočnosti má univerzálnu povahu a nemožno ho lokalizovať v nejakej uzavretej oblasti vzťahu človeka k svetu.

estetické pole Termín estetiky –> A. Berleanta. Označuje vzájomné stretnutie umeleckého diela (objektu), recipienta, umelca a interpretačného umelca s tradíciami prezentácie. Estetické pole jej pod vplyvom rôznych faktorov – biologických, psychologických, materiálnych, pod vplyvom morálnych a náboženských noriem, sociálnych foriem, ideológií a pod. Procesy prebiehajúce v estetickom poli nazýva A. Berleant estetickou transakciou, v ktorej je najdôležitejší vzťah recipienta a objektu.

estetické preferencie –> estetická hodnotová orientácia

estetické ťažisko Termín antropológie a estetiky –> J. Maqueta. Označuje ten typ estetickej aktivity, ktorú si spoločenstvo najviac váži. Nekryje sa s naším chápaním –> krásnych umení. Napr. u Navajov by hudba nebola súčasťou estetického ťažiska, ale náboženskou aktivitou.

estetické vedomie Termín marxistickej estetiky. Označuje zmyslovo-obrazný odraz skutočnosti. Je to špecifická časť vedomia, ktorá vzniká ako súhrn individuálnych psychických činností spojených s estetickým vzťahom človeka k svetu. Obsahuje estetický vkus, estetický zážitok, estetické potreby a pod. Jeho funkciou je subjektívne osvojovanie estetických hodnôt a riadenie estetickej  činnosti, preto existuje vo dvoch formách – receptívnej a kreatívnej. Spolu s estetickou činnosťou tvorí dve neoddeliteľné stránky estetického osvojovania skutočnosti.

estetické vektorové pole Termín estetiky –> A. P. Ushenka. Označuje potencialitu umeleckého diela, ktorá je koncentrovanejšia, cielenejšia a presnejšie artikulovaná ako potencialita reality. Zážitky z reality a z umenia sú principiálne rovnaké, ale tie z umenia sú intenzívnejšie. Vnímateľ je pohltený dielom a šedivá každodennosť získava hlbšie významy.

estetické vnímanie Proces vnímania predmetov s estetickou funkciou, ktorého výsledkom je estetický zážitok. Prebieha na základe estetických noriem, uplatňuje sa teda v ňom estetický vkus. Je to hodnotiaci a tvorivý proces. Vychádza zo zmyslových podnetov, ale prebieha na hlbšej emocionálnej a racionálnej úrovni s nevyhnutnou účasťou fantázie. Prebieha vtedy, ak je recipient psychicky pripravený a ak jeho kultúrna, intelektuálna či osobnostná úroveň v niečom korešponduje s dielom. Zriedka prichádza vtedy, ak je človek od predmetu existenčne závislý (–> estetický odstup). Pretože vždy ide o vzťah človeka a predmetu, môže prebiehať u rôznych ľudí rôzne aj vo vzťahu k tomu istému predmetu alebo k tomu istému umeleckému dielu. Jeho trvanie je veľmi rôznorodé – od sekundy po celé týždne, môže sa aj vracať a postupne meniť či obohacovať. V estetickom vnímaní si recipient buduje svoje chápanie a interpretáciu významov umeleckého diela. Estetické vnímanie predmetov, ktoré nie sú umeleckými dielami, má podobný zmysel aj priebeh.

Priebeh estetického vnímania:

a) Zmyslový podnet, ktorý musí mať dostatočnú (nie priveľkú) silu, musí prinášať niečo nové, avšak nie úplne nové ani nie úplne známe.

b) –> Vstupná emócia – úvodné silnejšie alebo slabšie prekvapenie a sústredenie pozornosti na predmet.

c) Nevedomé, alebo aj viac-menej uvedomelé porovnávanie významov diela s predstavami diváka, s jeho životnými skúsenosťami a s jeho estetickými normami – tu je dôležité, aby sa zjavil moment určitého prekvapenia u diváka či novosti v predmete (–> optimálna zložitosť).

d) –> Estetický zážitok. Vo svojej vrcholnej podobe má podobu –> katarzie.

e) –> Vkusový súd vyjadrujúci buď silu zážitku, alebo jeho povahu, alebo jednoduché pozitívne či negavítne vyjadrenie (páči sa mi – nepáči sa mi).

Estetické vnímanie zriedka prebieha v takto oddelených fázach, často je to len veľmi rýchly zážitok (emócia), v ktorých však počas pár sekúnd prebehli (prelínali sa) všetky uvedené fázy.

estetické zaangažovanie Termín estetiky –> A. Berleanta. Navrhuje ním nahradiť termín estetický zážitok. Estetické zaangažovanie označuje komplexný vstup človeka do –> estetického poľa. Ide teda o zložitejší psychický a fyzický výkon ako iba prežívanie estetického objektu. V protiklade ku Kantovej nezainteresovanej kontemplácii je Berleantova estetická zaangažovanosť aktívnym vstupom vnímateľa do tvorby diela. Strácajú sa hranice autora a percipient, diela a zážitku, aktivity psychiky a fyzickej aktivity, estetického zážitku a každodenného zážitku. Umelec, objekt, interpret, percipient sú len funkčnými aspektami jedného estetického procesu.

Bookmark the permalink.

Comments are closed.