apate –> ilúzia
apercepcia –> estetické vnímanie
aplikovaná estetika –> špeciálne estetiky
apollónsky živel Termín estetiky F. Nietzscheho. Jeden z dvoch prírodných živlov, pudových síl, ktoré sa prejavujú v umení. Apollónsky stelesňuje jasnosť, harmóniu, pokoj a účasť rozumu. Za typický prejav tohto živlu považuje sochárstvo alebo poézia. –> dionýzsky živel
apparition Termín estetiky Th. W. Adorna. Označuje zjavenie niečoho nepredvídateľného, čo sa objavuje v umeleckom diele ako blesk a transcenduje samotné umelecké dielo. Je to explózia, v ktorej sa umelecké dielo stáva obrazom ľudských vzťahov, ale zároveň ich ako vonkajškové rozbíja a prepája s ich vnútornými význammi. Umelecké dielo sa v momente apparition podstatným spôsobom preduchovňuje.
apropriácia –> privlastnenie
aptum (aptitudo) Termíny starogréckej a starorímskej estetiky. Označovali veci krásne svojou účelnosťou, takým usporiadaním, ktoré umožňovalo efektívne a príjemne vec používať. Na rozdiel od –> pulchrum sa aptum viazalo menej na formálnu krásu. –> krása (terminológia)
Areopagita –> Pseudo-Dionýzios Areopagita
argutezza Termín estetiky R. Tesaura. Znamená subtílnosť, ktorá je spoločným znakom umení. Je to prenesený a objavný význam slov, ktorý je pôvodcom zvláštneho pôžitku pre čitateľa. Nie je totožná s krásou. –> krása (terminológia)
archaický Výrazová aj hodnotová kategória. Zastaralý, nezodpovedá súčasným estetickým normám dominantnej kultúry.
archetyp Termín psychoanalýzy C. G. Junga. Označuje kolektívnu predstavu, alebo komplex zážitkov, ktoré sa dlhodobo udržujú v kolektívnom nevedomí. Je vzorom pre inštinktívne správanie a presadzuje sa cez umeleckú tvorbu do umeleckého diela. Má symbolickú formu. Je vrodenou možnosťou, ktorú umelec realizuje v diele.
archetypová analýza Analýza umeleckého diela, ktorá sa zameriava na psychoanalytický a kultúrno-historický rozbor diela z hľadiska využívania archetypov v diele.
architektúra Umelecký druh, ktorého cieľom je komplexné formovanie životného prostredia. Jej zámerom je vytvoriť budovy s úžitkovou funkciou, ktoré však majú mať aj dekoratívnu funkciu a estetickú hodnotu. Hlavným umeleckým materiálom architektúry je priestor. Architektúra je kolektívnym umením, rovnakou mierou je však aj technickou disciplínou. Je súčasťou výtvarných umení.
Aristoteles (384-322 pr.n.l.) Grécky filozof, prírodný vedec, polyhistor a estetik. Vo svojej estetickej teórii rozpracoval teóriu katarzie, mimézis, teóriu umeleckých druhov a žánrov, umeleckej tvorby a venoval sa aj teórii krásy. Katarzia je estetickým zážitkom, v ktorom sa prostredníctvom morálneho otrasu očisťuje percipientovo vedomie, čím ho umenie morálne zdokonaľuje. Činnosť umelca odlišuje Aristoteles od obyčajného konania a považuje ju za tvorbu, v ktorej prirodzené schopnosti a znalosti umelca pracujú s materiálom tak, že do materiálu včleňujú umelcovu predstavu. Predobraz diela je teda v umelcovom vedomí. Umeleckú tvorbu chápe ako mimézis (napodobovanie). V tomto procese umelec buď dopĺňa to, čo príroda neurobila, alebo reprodukuje všeobecné súvislosti v prírode. Umenie nám tak umožňuje spoznávať prírodu, avšak jeho cieľom nie je poznávanie existujúceho, ale tvorba nového. Pozorovanie výsledkov mimézis nám spôsobuje potešenie, pretože nám to umožňuje prenikať hlbšie do prírody. Cieľom umenia je vzdelávanie, ale aj relaxácia, aj katarzia. Charakter napodobovania prírody poslúžil Aristotelovi aj na klasifikáciu umení. Rozlíšil ich podľa prostriedkov a spôsobov napodobovania. V každom umeleckom diele je však nevyhnutné, aby bolo vnútorne usporiadané a harmonické. Krásu vymedzil na základe poriadku, proporcie a správnej veľkosti. Taký predmet si však musíme vážiť aj pre neho samého, musí byť príjemný a dobrý zároveň. Hlavné estetické diela – Poetica (cca 334-330 pr.n.l., Poetika), Rhetorica (cca 334-330 pr.n.l., Rétorika), hlavné diela s estetickými myšlienkami – Politica (cca 335-323, Politika), Ta Ethika (cca 350, Nikomachova etika). Tzv. Tractatus Coislinianus sa niekedy považuje za stratený druhý diel Poetiky, ktorý sa mal venovať komédii.
Arnheim, Rudolf (1904-2007) Nemecko-americký psychológ a estetik. Skúma možnosti psychológie v analýze umeleckej tvorby a v estetickom vnímaní. Zdôrazňoval účasť konceptuálnych elementov a vnímanie celku v estetickom vnímaní. Špeciálne sa venuje vizuálnemu vnímaniu, jeho princípom a aplikáciám v estetickej výchove. Hlavné estetické diela – Art and visual perception: A psychology of the creative eye (1954 a úplne prepracované 1974, Umenie a vizuálne vnímanie: Psychológia tvorivého oka), Toward a psychology of art (1966, O psychológii umenia), The power of the centre: A study of composition in the visual arts (1982, Sila centra: Štúdia o kompozícii vo výtvarných umeniach), dielo s estetickými myšlienkami – Anschauliches Denken (1969, Obrazné myslenie).
ars – artificium (= umenie – umelecká zručnosť) Termíny estetiky Boëthia. Označujú rozdiel medzi umením ako duševnou schopnosťou a umením ako zručnosťou, prácou rúk. Týmto rozdielom Boëthius vylúčil remeselnú a praktickú zručnosť z umení. Rezervoval tak umelecké schopnosti len pre slobodné umenia, čím sa začalo vyčleňovanie súčasného pojmu umenia z gréckeho techné.
artes liberales –> slobodné umenia
artes mechanicae –> mechanické umenia
artes rationales –> trivium
artes reales –> quadrivium
artes sermonicales –> trivium
artes vulgares –> služobné umenia
arteterapia Výchovné alebo medicínske pôsobenie na človeka pomocou rôznych umeleckých druhov (muzikoterapia, biblioterapia, dramatoterapia a pod.). Arteterapia nie je totožná s –> estetickou výchovou ani s –> umeleckou výchovou, presahuje ich svojimi psychoterapeutickými cieľmi.
arti del disegno –> disegno
artificiálny Termín hudobnej teórie, ktorý prechádza aj do estetiky. Označuje notačne fixované hudobné dielo, ktoré je možné identifikovať ako samostatné umelecké dielo, ktoré vzniká v relatívne profesionalizovanej tvorbe, je podporované hudobnými inštitúciami a výchovou umelcom. Nie je teda súborom aktuálnych variácií amatérskeho hudobníka na starú tému, ale je to samostatný a relatívne uzavretý produkt hudobnej tvorby v hudobnom svete. Niekedy sa hranice pojmu artificiálne rozplývajú a označuje sa tak akékoľvek hudobné umelecké dielo tzv. vysokého umenia na rozdiel od hudby typickej pre masovú kultúru. Niekedy sa pojmom artificiálny označuje len tzv. vážna hudba, prípadne len jej vývoj od 16. do 20. storočia. –> nonartificiálny
artificium –> ars – artificium
artifikácia (do slovenčiny ťažko preložiteľný termín označujúci pridávanie umeleckej kvality) 1. Proces, pri ktorom obyčajná vec alebo činnosť získajú estetické (umelecké) kvality. V konzumnej spoločnosti sa stáva nevyhnutnou súčasťou marketingu, reklamy a predaja. Ak sa v estetickom myslení prísnejšie odčleňuje mimoumelecká estetická činnosť od umeleckej tvorby, nazýva sa tento proces –> estetizáciou. 2. Podľa E. Dissanayake v evolúcii rozvinutá schopnosť človeka esteticky spracovať veci a situácie tak, aby sa stali zvláštnymi a pútali pozornosť, ako schopnosť emocionálne na ne reagovať.
artworld –> umelecký svet
aspekty umeleckého diela 1. Termín estetiky R. Ingardena. Tvoria zvláštnu vrstvu umeleckého diela. Sú to predmety zobrazované umeleckým dielom v tej ich podobe, ako sa javia percipientovi. Úzko preto súvisia s predošlými percipientovými zážitkami a s prúdom jeho vedomia. Nie sú čisto subjektívne, lebo vznikajú v interakcii vedomia a diela. Nemajú konkrétnu podobu, sú to len určité schémy, takže ich percipienti rôznymi spôsobmi aktualizujú a konkretizujú. 2. Termín estetiky M. Wehrliho. Termín označuje prístup k umeleckému dielu z hľadiska pozorovateľa. Ten vníma dielo ako celok, ale súčasne v ňom vidí určitý aspekt – štýl, myšlienku a pod., teda určité prvky alebo vrstvy, ktoré je možné z diela vyabstrahovať. Temínom aspekt chce M. Wehrli prekonať atomizáciu umeleckého diela v teórii.
aucitja Termín indickej klasickej estetiky. Označuje primeranosť alebo v zosilnenom estetickom význame šarm, ktorý je základom príťažlivosť –> rasa. Podľa –> Kîemendru rasa nemôže existovať bez aucitja. V európskej stredovekej estetike mu zodpovedá termín –> decorum.
audiovizuálne umenia Skupina umení využívajúcich pohyblivý svetelný obraz a zvuk: filmové umenie, televízne umenie a videoumenie. Vnímame ich zrakom a sluchom. Ťažiskom vyjadrovacích prostriedkov je kamera a strih. Sú kolektívnymi umeniami, ktoré vznikajú spravidla pod vedením režiséra. Ak je jedna osoba tvorcom scenára, režisérom, hlavným kameramanom prípadne hlavnou postavou, označujú sa ako autorské diela.
Augustín, Aurélius (354-430) Africko-rímsky kňaz, teológ, filozof a estetik. Vytvoril teóriu stôp božej krásy na zemi. Podľa nej je pravou krásou je len boh a na Zemi spoznávame len stopy jeho prítomnosti. Škaredé je teda len nedostatkom krásy a pravou krásou je krása duchovná. Ak uvažujeme o predmete, jeho krása vyplýva z jeho miery, tvaru a poriadku. Jeho krásu je preto možné vyjadrovať aj číselne. Umenie napodobuje krásu, čiže stopy božej krásy na svete, a tým tieto stopy zmnožuje. Z dvojakého charakteru krásy vyplýva aj dvojaký charakter estetického zážitku. Ten môže byť buď zmyslový, príjemný – ak sa ohraničuje na prežívanie vonkajškovej krásy vecí; alebo duchovný, keď prostredníctvom pocitov sympatie vidíme vo svete vyššiu krásu. Analyzoval znak. Hlavné estetické dielo – De musica (388-391, O hudbe), hlavné diela s estetickými myšlienkami – Confessiones (398, Vyznania), De doctrina christiana (397-426, O kresťanskej náuke).
aura Termín estetiky W. Benjamina. Označuje originalitu a autentickosť umeleckého diela, ktorú dielo malo v dobe pred objavením mechanickej reprodukcie. Mechanická reprodukcia diela v nezmenenej kvalite likviduje tradičnú hodnotu kultúrnej tradície
Aurobindo (Ghose, Aurobindo Akroyd; Ghoš, Aurobindo; Sri Aurobindo) (1872-1950) Indický mystik, filozof, politik. Venoval sa umeniu v jeho súvislostiach kultúrno-historických, mysticko-filozofických a hľadal spirituálny význam umenia. Diela s estetickými myšlienkami – The foundations of Indian culture (1953, Základy indickej kultúry), The future poetry (1953, Budúcnosť poézie).
autentickosť (autenticity) Taká kvalita umeleckého diela, keď sú forma a obsah diela v jednote s pocitmi, ktoré chcel umelec vyjadriť. Vzniká vtedy, ak umelec nič nepredstiera, ak v procese tvorby včlení do diela svoje skutočné pocity a predstavy, ak jeho umelecký štýl zodpovedá tomu, čo chce vyjadriť. Jeho sebavyjadrenie je vtedy úprimné. Nevyhnutným predpokladom autentickosti je úspešné zvládnutie práce s vyjadrovacími prostriedkami.
autografické umelecké dielo – Termín estetiky N. Goodmana. Je to dielo, ktoré existuje len v jednom exemplári, ako napr. maľba, na rozdiel od alografického diela. –> alografické umelecké dielo
automatickosť vnímania Estetické vnímanie, pri ktorom sa percipient nezamýšľa nad tým, čo vidí pred sebou, ale prijíma to na základe svojich predošlých skúseností bez ďalšieho overovania. Je prejavom povrchnosti a stereotypu vo vnímaní a do značnej miery bráni vzniku estetického vnímania a estetického zážitku. Automatickosť vnímania podporujú masové médiá, využíva ju masová kultúra a je časté v postmodernej dobe. Výsledkom automatickosti vnímania je povrchný estetický zážitok (ak vôbec vznikne), potvrdzovanie návykov a stereotypov vo vnímaní. Automatickosť je aj predpokladom úspešnej masmediálnej manipulácie.
autor Tvorca umeleckého diela. Je tým, kto na základe umeleckého zámeru v procese tvorby vytvorí umelecké dielo. V tomto význame je totožný s –> umelcom. Označenie tvorca zdôrazňuje, že niekto skutočne vytvoril dielo, ktoré je originálnym dielom a autor vlastní autorské práva na dielo. V interpretačných umeniach sa za autora považuje tak tvorca predlohy (notového záznamu, scenára, plánu budovy a pod.) ako aj interpret. V prípade kolektívnych umení sú spoluautormi všetci zúčastnení umelci, pričom ich podiel sa posudzuje podľa individuálne. Niekedy je autorom spoločenstvo, kolektív, pretože dielo vzniká a mení sa v procese odovzdávania z generácie na generáciu.
Averroes –> Ibn Rušd
Avicenna –> Ibn Sina
aware Termín klasickej japonskej estetiky. Označuje melanchóliu a smútok vyvierajúce z pominuteľnosti vecí. Nie je to však negatívny pojem, ale znamená uvedomenie si, že trvácnosť nepatrí k základným vlastnostiam vecí a udalostí. Je to pozitívny pocit, ktorý pomáha lepšie precítiť život okolo človeka.