ZA-ZM

zábava Aktivita uvoľňujúca človeka z kolobehu povinností a smerujúca k regenerácii jeho psychických aj fyzických síl. Nesie v sebe mnoho prvkov hry. Umenie vždy plnilo zábavnú funkciu, ktorú masová kultúra zneužíva.

zábavná funkcia Funkcia umenia. Umelecké dielo slúži ako prostriedok zábavy, tak tvorcovi ako aj recipientovi. –> funkcie umenia

zábavný 1. Výrazová kategória. Označuje artefakt, ktorý pobaví recipienta aj bez prítomnosti väčšej myšlienkovej hĺbky (čo však nie je podmienkou). 2. Hodnotová kategória. Označuje niečo, čo je príjemné aj bez väčšej námahy, pomáha recipientovi relaxovať. Cieľom je –> zábava. V obidvoch prípadoch môže mať pozitívny aj negatívny význam. Je bližšia –> humoru ako –> komickému.

Zágoršeková, Marta (1942) Slovenská estetička. Venuje sa teórii umeleckého diela a estetického vedomia. Hlavné diela – Filozoficko-metodologické otázky interpretácie umeleckého diela (1978), Estetika a estetická výchova (s T. Kuklinkovou a A. Fischerovou, 1980), Estetické konfrontácie (1985), štúdia Estetické vedomie (1982).

zany –> šašovstvo

zážitková funkcia Funkcia umenia. Umelecké dielo poskytuje recipientovi hlboké zážitky, ktoré by bez neho neprecítil. Je mnohokrát v pozadí akejkoľvek inej –> funkcie umenia.

Zeising, Adolf (1810-1876) Nemecký estetik. Rozvinul teóriu –> zlatého rezu a zdôrazňoval jeho základný význam v estetike. Analyzoval jeho súvislosti s prírodnými zákonmi a s umením. Hlavné diela – Neue Lehre von den Proportionen des menschlichen Körpers aus einem bisher unbemerkt gebliebenen, die ganze Natur und Kunst durchdringengenden morphologischen Grungsetze (1854, Nové učenie o proporciách ľudského tela na základe doteraz nepovšimnutého, celú prírodu a umenie prenikajúceho morfologického zákona), Aesthetische Forschungen (1855, Estetické skúmania).

Zeki, Semir Britský neurobiológ. Skúma neurobiologické súvislosti estetického zážitku

Zimmerman, Robert (1824-1898) Rakúsky filozof a estetik. Vytváral ucelený systém estetiky a hľadal formové súvislosti krásy. Estetické formy môžeme vnímať len mysľou. Hlavné diela – Über das Tragische und Tragödie  (1856, O tragickom a tragécii), Geschichte der Ästhetik als philosophische Wissenschaft (1858, Dejiny estetiky ako filozofickej vedy), Allgemeine Ästhetik als Formwissenschaft (1865, Všeobecná estetika ako veda o forme), Studien und Kritiken zur Philosophie und Asthetik (1870, Štúdie a kritiky z filozofie a estetiky).

Zlatoš, Peter (1970) Slovenský estetik. Venuje sa dejinám estetiky a sémiotike umenia. Hlavné dielo – Morfológia a interpretácia umeleckého diela (1999).

zmiešaná hudba Hudobný umelecký druh, ktorého hlavným umeleckým materiálom je zvuk vyludzovaný hudobnými nástrojmi v kombinácii s ľudským hlasom, teda spevom. Je interpretačným umením. Spravidla je kolektívnym umením.

zmysel pre krásu Termín estetiky anglickej vkusovej školy (R. Hutcheson, A.A. C. Shaftesbury). Označuje vnútorný zmysel človeka, ktorý mu umožňuje prijímať ideu krásy, teda hodnotiť krásne veci. Je blízky morálnemu zmyslu.

zmyslové poznanie Termín estetiky A. G. Baumgartena. Označuje hlavný princíp estetického vzťahu človeka k svetu. Oproti logickému poznávaniu, ktoré sa deje rozumom, človek poznáva aj svojimi zmyslami. Tento proces poznávania je autonómnym procesom, nepodriaďuje sa logickému poznaniu a je predmetom skúmania estetiky. A. G. Baumgarten využil termín zmyslové poznanie na definovanie estetiky ako samostatnej vedy.

zmyslové zdanie idey Termín estetiky G. W. F. Hegela. Je interpretáciou krásna. Absolútna idea je pravdivá – existuje vo svojej všeobecnosti, ale zároveň aj krásna – existuje v jednote s konkrétnym, zmyslovo vnímateľným javom. Jednota idey a konkrétneho predmetu je krásou.

Bookmark the permalink.

Comments are closed.